utorok, 20. januára 2015

Hudba zachraňuje svet | Infinite



Autor: Jodi Meadows  
Názov: Infinite 
Séria: Newsoul 
Diel: tretí 
České alebo slovenské vydanie: zatiaľ nie je 
Hodnotenie na GR: 4.09
Skaza 
Rok Duší začal zemetrasením – znepokojujúce hrmenie z útrob zeme – a to je len prvá z väčších hrozieb, ktoré mali prísť. Kráter sopky Range sa pripravuje na výbuch. Ava vie, že keď nadíde Noc Duše, všetko v blízkosti Heartu bude v nebezpečenstve. 
Útek 
Anine vyhnanstvo je desivé, ale môže byť aj prospešné, hlavne, keď vďaka nemu môže presvedčiť svojich priateľov, aby utiekli z Heartu a Range spolu s ňou. Vydajú sa na sever, hľadajúc odpovede a spojencov, aby zastavili Jananov vzostup. A s kúskom šťastia budú nové duše ďaleko z dosahu. 
Voľba 
Staré duše možno zabudli na voľbu, ktorú urobili pred všetkými tými vekmi, ale Ana pozná pravdu o cene ich reinkarnácie. To, čo nevie, je, či bude mať šancu, aby prežila sladký život so Samom, hlavne ak sa vráti do Heartu, aby raz a navždy zastavila Janana. 

“What's more frightening? The known or the unknown?”
Po prvých dvoch dieloch som sa veľmi tešila na túto knihu, ale fakt, že je posledná v sérii (plus krátka novielka), ma odrádzal od normálnej rýchlosti čítania. Asi poznáte ten pocit, keď robíte všetko možné, len aby ste nemuseli pretočiť poslednú stranu a čeliť tak koncu. Myslím, že tak trochu som sa snažila skrývať a radšej som pozerala filmy a zabávala sa všeličím len aby som nemusela čítať. Ale napokon som neodolala a koniec proste zhltla. Nemôžem povedať, že by som to ľutovala...


Postavy a prostredie
Celý čas, čo som čítala túto sériu, nielen túto knihu, som bola fascinovaná príbehom. Bol jednoduchý i zložitý zároveň a najlepšie na tom bolo, že som ho nedokázala nijakým spôsobom zaradiť. Možno preto, že som v skutočnosti nikdy neprišla do styku s niečím, čo by sa tomuto príbehu podobalo. A vlastne ešte stále netuším, do akého žánru ho zaradiť.
Osobne skôr volím tú high fatansy, hoci mnohí by so mnou nesúhlasili. Ale keď si spätne uvedomujem všetky tie myšlienky, ktoré sa mi pri obracaní stránok rojili v hlave, nemôžem príbeh považovať za nič menej. Aj keď, určite by som našla aj prvky aj z iných rôznych žánrov. Tak trochu dystópia, tak trochu romantika. Tak trochu YA o puberťákoch, ktorí sú v skutočnosti starčekovia a starenky.
Ale to by už bolo na dlhšiu debatu a veľkou okľukou by som sa vyhla tomu podstatnému a tým je tento príbeh - záverečných príbeh trilógie. Neviem, čo som čakala. Dúfala som len, že veľké vyvrcholenie nebude len krásna predstava, ktorá sa niekam neodplaví skôr, ako sa k nej stihnem dostať.
Stále sa neviem rozhodnúť, aký vlastne koniec bol, ale rozhodne ho hodnotím pozitívne. Vzhľadom na obsah by sa mi nezdalo fér ak by to skončilo inak. Tak dlho za všetko bojovať a potom sa toho všetkého ani nedočkať alebo niečo v podobnom zmysle. Takto to nebolo príliš drastické a ani presladené. Také akurát. Ale to by som predbiehala...
“No life is perfect. There's always something that hurts, but it's important to appreciate the good things, too."
Všetko vlastne začína tam, kde sa druhá kniha skončila, takže prechod je jednoduchý a hladký. Ale to asi jediné. Táto časť rozprávania bola asi najdynamickejšia zo všetkých. Veľa akcie, veľa emócií, nebezpečenstvo všade, kam sa človek pozrie a hlavne veľká neistota ohľadom ukončenia toho všetkého. A keby nebolo Any, ktorá bola taká, aká bola, netuším, ako by som to celé vôbec vnímala.
Každučký kúsok skladačky tohto deja sa dial z nejakého dôvodu, dokonca aj to, čo som považovala za nepodstatné predlžovanie toho podstatného v prvých dvoch knihách. Udierala som sa takmer po čele, že mi to nedošlo skôr, ale kto by si to bol pomyslel, že to bude jednoduché? Ja teda nie.
Čakala by som niečo zložitejšie, celý čas som si predsa nad tým lámala hlavu. Chápala som, aký bol zmysel všetkých tých reinkarnácií aj akú cenu platili ostatné duše za ich „nesmrteľný život“. Ale ako to všetko zastaviť... nuž, niekedy sa zdá, že to najjednoduchšie riešenie je najlepšie.
Anu ako hrdinku som si veľmi obľúbila. Predstavovala silný charakter, bola tvrdohlavá, odhodlaná a niekedy si ani neuvedomovala, ako ju ostatní majú radi a vážia si ju. Myslím, že je to veľmi sympatická zmena oproti tým príliš sebavedomým dievčinám, ktoré si nevidia na koniec nosa a tak rady vystupujú v podobnej literatúre. Avšak, Ana taká nebola. Vďakabohu!
Sam, na druhej strane, bol v mojich očiach trochu znevýhodnený. Keby som nikdy nečítala Súmrak, nikdy by som neprišla k záveru, že Sam je chalan edwardovského typu. Inak by to bol proste človek, ktorý chráni tých, ktorých miluje a z toho by som padala normálne do kolien.
Vďaka môjmu prirovnávaniu jeho charakteru k inému som samej sebe pokazila zážitok z jeho premeny. Ale nakoniec som sa nad to dokázala povzniesť a to, čo sa z neho stalo, bolo rozhodne lepšie ako to, čo sa z neho pôvodne narodilo. Asi to znie mätúco, ale ja sama som zmätená, takže to pripisujem tomu.
“And sometimes we finally grow wise enough to understand life is a gift that can't - shouldn't - last forever.”
Ostatné postavy mi tiež prirástli k srdcu, veď akoby aj nemohli, keď boli všetci takí skutoční. Dotvárali atmosféru, ktorú navodzovali všetky tie metafory a zaujímavé myšlienky o živote, ktorými bola trilógia zahltená. Ja som ich tam videla, ale či to bol zámer alebo len náhoda, to už netuším. Viem len, že variantnosť tém, ktorými sa príbeh zaoberal, bola úžasná.
Nikdy by som si nemyslela, že budem uvažovať o tom, aká je vlastne ľudská duša, či je skutočne možné, aby mal každý spriaznenú dušu a či by som mala zvážiť takú drobnosť, že sa títo jedinci vždy nájdu. Aspoň som mala nad čím rozmýšľať.
Na koniec... Či som čakala takýto koniec? Nuž, dúfala som, ale istá som si nebola. Hlavne po všetkých udalostiach. Páčilo sa mi vyvrcholenie trilógie? To rozhodne. Hoci cesta k nemu bola tŕnistá a nie taká, akú som predpokladala na začiatku. Ale prečo sa vlastne čudujem? Veď táto séria bola prekvapením od samého začiatku.
Ale predsa tam bolo niečo, čo ma dostalo. A to fakt, že hudba skutočne dokáže zachraňovať. A nielen v prenesenom význame, ale v skutočnom. To samotné ma dostatočne prekvapilo a spolu s tým všetkým, čo vo mne čítanie vyvolalo, sa táto trilógia stáva zážitkom, ktorý si rozhodne budem chcieť zopakovať.
Neposadilo ma to na zadok v pravom slova zmysle. Ale bolo v tom niečo, čo ma fascinovalo. Tie myšlienky, emócie, námety, životné pravdy, ktoré sa neobťažujem viac ani vnímať. Jodi proste vytvorila niečo, čo dokáže byť jednoduché a plné klišé a zároveň neuveriteľne zložité, dynamické a originálne. A hlavne plné všakovakých citov a pocitov.

2 komentáre:

  1. Výborná recenze :) Jsem ráda, že jsem si mohla přečíst recenzi na tuto knihu, protože právě se chystám začít číst první díl této série :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja môžem sériu len odporučiť. Veľmi dobre a ľahko sa číta. :)
      A ďakujem :)

      Odstrániť