sobota, 10. januára 2015

Nová duša medzi starými | Incarnate



Autor: Jodi Meadows  
Názov: Incarnate 
Séria: Newsoul 
Diel: prvý 
České alebo slovenské vydanie: zatiaľ nie je 
Hodnotenie na GR: 3.76
Nová duša
Ana je nová. Po tisíc rokov v Range boli milióny duší reinkarnované znovu a znovu, zapisujúc si spomienky a skúsenosti z predošlých životov. Keď sa narodila Ana, jedna duša zmizla a nikto nevie prečo.
Žiadna duša
Dokonca aj Anina vlastná matka si myslí, že je bez duše, prísľub príchodu horších verí, a tak ju držala v úzadí. Aby sa dozvedela aká je jej úloha a či bude znovuzrodená, cestuje Ana do mesta Heart, ale jeho obyvatelia sa obávajú, čo môže jej prítomnosť znamenať. Je však Ana zodpovedná za útok drakov a sylfov na mesto?
Heart
Sam verí, že Anina nová duša je dobrá a prospešná. Keď sa postaví na jej obranu, ich vzťah sa rozvinie. Ale dokáže milovať niekoho, kto možno bude žiť len raz a dovolia im nepriatelia – ľudia a podobné bytosti -, aby boli spolu? Ana potrebuje odhaliť chybu, ktorá jej dala život niekoho iného, ale zničí jej úloha mier v Hearte a prísľub reinkarnácie všetkým obyvateľom?

“I think I died to be reborn with you.”
Pri lepšom pohľade na obálku asi nikomu nebude dlho trvať odhalenie dôvodu, prečo ma kniha zaujala. Áno, je to tak, tá obálka je skutočne dychberúca, dokáže zaujať oko a človek sa sám seba pýta, aký úžasný príbeh môže skrývať taká graficky úžasná obálka.
Po prečítaní obsahu som bola ešte viac zvedavejšia, ale vtedy vyklíčil aj môj skepticizmus, keďže v poslednom čase mám pocit, že dokonalou obálkou, ktorá po grafickej stránke dokáže vyraziť dych, si vydavateľstvá kompenzujú fakt, že príbeh za nič nestojí. Po prečítaní musím skonštatovať, že kniha ma v mnohom prekvapila. Našťastie v dobrom...


Postavy a prostredie
Už po otvorení prvej strany na mňa čakalo jedno prekvapenie za druhým. Z nejakého dôvodu som si myslela, že sa chystám ponoriť do dystopického príbehu s prímesou sci-fi. Omyl! Možno by sa tam nejaké dystopické prvky skutočne dajú nájsť, hoci by som na to asi potrebovala lupu, ale tam moje očakávanie skutočne miznú v nenávratne. Incarnate je skôr niečo zo štýlu „high fantasy“, hoci je tam ešte niečo, čo sa mi zatiaľ nepodarilo presne definovať.
Skôr ako to ma prekvapilo samotné spracovanie. Je pravda, že prvá tretina výraznejšie krívala a niekoľkokrát som sa presviedčala, aby som knihe dala ešte šancu. Hádam, že za to všetko nemohol len môj negativizmus, ale skôr by som povedala, že autorka netušila, z ktorého konca začať. Pretože zápletka, hoci bola daná, sa kryštalizovala až neskôr.
Zo začiatku som sa nevedela rozhodnúť, či je to opis prírody, útek z domova alebo zúfalá romanca medzi brutálne zavraždenou obeťou utopenou v jazere a potom usmaženej a tupým záchrancom so syndrómom superhrdinu. Nakoniec sa to však rozbehlo a sama sebe som ďakovala, že som vytrvala.
“Im not going to waste time being angry about things I cant control. If I only have one life, I should make the most of it.”
Všetko to na svedomí asi mala samotná Ana. Ako charakter sa mi veľmi páčila, ale inokedy mi zase liezla na nervy. Schizofrénia v akcii, povedala by som. Bola novou dušou medzi ostatnými starými. Bolo to celé zvláštne a fascinovalo ma to. Akoby sa do prostredia plného ufrflaných dospelákov odrazu narodilo batoľa, ktoré nič nevedelo, pretože žiadny predchádzajúci život neprežilo. A tak to bolo v prípade Any.
Všetci tam prežili viac ako päť tisíc rokov, no ona len necelých osemnásť rokov. Teda, osemnásť a pár týždňov navyše. Všetci všetkých poznali, mali skúsenosti a stále sa venovali tomu istému. Ale ona nemala takú výhodu, proste musela čeliť všetkému, čo sa k nej dostalo. Čoho nebolo veľa, vďaka jej nechutne skostnatenej matke Li, ktorú keby som mohla, tak by som ju utopila v lyžičke octu.
Kvôli nej bola Ana taká, aká bola. Všetky charaktery boli vypracované skutočne verne, ale bola to práve hlavná hrdinka, ktorá ma najväčšmi zaujala. Možno preto, že príbeh je rozprávaný z jej pohľadu, ale možno aj kvôli tomu, že o nej nikto nič nevie. Tá nevedomosť ma veľmi poháňala v tom, aby som otáčala jednu stránku po druhej, až kým som si neuvedomila, že je koniec a na hodinkách svieti cifra veľmi blízka druhej hodine rannej.
Ale späť ku knihe.
Na jednej strane teda máme Anu, ktorá sa dá považovať za dosť silnú hlavnú hrdinku, hoci v niektorých momentoch som mala chuť ju prefackať. A k nej do páru sme dostali Sama, hudobníka, s ktorými akoby ju spájalo nejaké puto. Osud a nehynúca láska mi pretekali skrz hlavu pri všetkých scénach, kde spolu vystupovali. Chlap edwardovského typu bol vskutku zaujímavý, hoci trošku nevýrazný, lebo bol taký... ehm... pokojný, dokonalý, ochraniteľský a... nuž, ako Edward.
Hrá na klavír, stará sa o druhých a jeho veta „chcem sa o teba postarať, chcem ťa chrániť“ človeka núti prevracať očami. Snažila som sa ho nezavrhnúť, čo mi nakoniec prinieslo mierny druh prekvapenia, keď som si uvedomila, že skutočne nie je dokonalý a nie je to Edward. Ale s tým presvedčením som zdatne bojovala ďalej! Aspoň viem, kde autorka čerpala inšpiráciu. Alebo je možné, že by išlo o náhodu?
Prostredie mesta Heart bolo tiež úžasne vykreslené. Ľudia, ktorí nemajú radi toľko omieľaný „worldbuilding“, by tie časti mali skôr preskakovať, ale mne sa páčili. Pripadlo mi to dosť originálne, hlavne fakt, že všetko tam existovalo už v moment, keď sa staré duše narodili do sveta po prvýkrát. A nevedomosť môže pokračovať v narastaní. Veď sa vlastne ani nemôžeme dozvedieť všetko, keď kniha je len prvým príbehom z trilógie. A akčné scény, opisy a dohady nenechajú veľa priestoru pre bezcieľne premýšľanie.
He hesitated. "So I'm your best friend now?"
My cheeks heated, and I shrugged. "It was between you and Sarit, and you have the piano. She has just has honey.”
Ak by som mala príbeh skutočne ohodnotiť, považovala by som ho za priemernú romancu vo fantasy prostredí. Ale autorka šikovne využila trošku netradičnejší námet na to, aby rozpracovala hru, v ktorej si človek vážne nie je už ničím istý. To samo o sebe vzbudí pozornosť.
V spojení s dynamickosťou scén, pomaly sa budujúcej ľúbostnej linke, prepracovanosti charakterov i samotnej emocionálnej základne sa nám do rúk dostáva niečo viac ako len priemerne fantasy. Skôr ide o počiatok veľmi sľubne vyzerajúcej „high fantasy“ zo sveta, kde má každý svoju úlohu, ktorá sa opakuje stále dookola v každom znovuzrodení danej duše bez toho, aby niekto skutočne tušil, prečo tomu tak je.
A tým je Anin výskum ešte zaujímavejší. Do úžasu ma neuvádza len metaforické označenie Any ako motýľa, ale aj ukryté posolstvo o cene ľudského života. Možno sa vďaka tomu všetkému staré duše naučia, že každý je dôležitý bez ohľadu na to, že sa môže reinkarnovať do novej podoby. 

2 komentáre:

  1. Máme trošičku odlišný názor na dechberoucí obálky. Ale baví mě číst, co píšeš o knížkách. Jen tak dál. =)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Vidíš, v tom je čaro jedinečnosti každého z nás - to, čo sa páči mne, sa nemusí páčiť tebe a naopak. Potom sa máme aspoň o čom rozprávať, Ner. :)

      Odstrániť