piatok, 16. januára 2015

Rudá jako rubín


CSFD.cz: 60 %
IMDb: 6,1 z 10

Filmuje sa vo veľkom, niekedy sa ani neprihliada na žáner, alebo ako bol príbeh zamýšľaný predtým. Dnes sa spolu pozrieme na film Rubinrot natočený podľa obľúbenej knihy „Rudá jako rubín“ z pera Nemky Kerstin Gierovej.
Z knihy, ktorá v preklade prekročila hranicu 330 strán (v nemeckom origináli 343) sa po škrtoch a prepisoch v scenári vopchala do 122 minút, čo samo o sebe znie sľubne, ale poďme sa na to pozrieť trošku podrobnejšie.


To, čo sa im až tak nepodarilo:
Postavy:
Stará mama lady Arista. V knihe ju popisujú ako úzkoprsú a dosť intrigánsku ženskú a v príbehu má dosť veľké slovo a o všetkom rozhoduje. Takpovediac je to práve ona, kto ťahá za nitky. Vo filme si strihla takú malú, vedľajšiu úlohu a mnohí ju ani poriadne nezaznamenajú. A čo je novinka? Hoci mala celý čas bojovať proti Gwen, vo filme vyzerala, akoby bola jej priateľka.
Duch Jamesa. V knihe to bola veľmi zaujímavá postava a jeden z mála priateľov hlavnej hrdinky. Na filmovom plátne vyzeral akoby bol trochu poprášený múkou a Gwen sa s ním „zoznámila“ až vo filme, čiže oveľa neskôr, ako to malo byť pôvodne.
Gwendolyn sa mi veľmi páčila, herečky ju stvárnila dosť verne, ale nerozumiem, prečo jej schopnosť zakomponovali ako práve vtedy objavenú skutočnosť, hoci ona ju mala už dlhé roky.

Scény, ktoré pobabrali a na čo zabudli:
Narodeninová oslava na začiatku. Viem, že Charlotte vždy vystupovala ako obľúbenec rodiny a Gwen len ako chudobná, sťažka trpená príbuzná. Ale vážne z toho museli urobiť takú okatú záležitosť?
Iniciačná scéna, v ktorej Gwen vstupuje do tajnej organizácie cestovateľov v čase. Osobne na mňa pôsobila až príliš komicky, hlavne v spojení s tým, ako to všetko prebieha a čo má Gwen na sebe oblečené a čo ostatní. Neviem, ako mali pôsobiť tie plášte, ale ani len náznakom nevyzerali, že by ich mali ako ochranu proti zime.
Predčasné odhalenie kliatby a jej pozmenenie. Trilógia bola dobrá aj vďaka svojej záhadnosti a naťahovaní sa s neznámom. Scenáristi trošku tejto tajomnosti urobili škrt cez rozpočet tým, že takmer na začiatku odhalili, čo sa bude diať a prečo je Gwen iná ako ostatní – hoci úprimne neodhadli dôležitosť toho, čím všetkým sa odlišuje. Musím len dúfať, že to do ďalších pokračovaní nahradia niečím iným.
Gwen umiera na podchladenie. Malo to pôsobiť ako príšerný doják, ale mne to prišlo skôr trápne a umelé. Rovnako aj následný vývoj udalostí na ošetrovni. Na obeť podchladenia vyzerá až príliš dobre. A stále nechápem potrebu zlatej prikrývky.
Zabudli na Caroline! Gwenina knižná sestra bola veľkým obohatením príbehu. Bez nej tam niečo proste chýbalo.
Takisto zabudli na pána Bernarda, pána na všetko, ale predovšetkým sluhu a majordóma. Postava, ktorá síce nie je v deji takou dôležitou, ale neskoršie spojitosti tak bude jednoduchšie chápať. Vo filme bol spomenutý len okrajovo a nespomínam si, že by som ho tam skutočne videla.  
A stále nechápem, prečo má Gideon dlhé vlasy!

To, čo sa im podarilo:
Prvá a posledná scéna zachytávajúca osudy Paula a Lucy. V knihe predstavovali prológ a epilóg a hoci sa dosť líšia od knižnej verzie, stále to nemení nič na tom, že to boli vydarené momenty.
Charlotte a jej čakanie na skok v čase. V knihe táto scéna nebola popísaná nijako bližšie, keďže príbeh bol z pohľadu Gwen a tá tam vtedy nebola. Osobne som sa nej však pobavila. Temná atmosféra, veľa sviečok, plne obsadené stoličky a ľudkovia v kapucniach, ktorí udierajú do opierok svojich stoličiek. A k tomu všetkému Charlotte s klobúkom pripomínajúcim netopiera. Dosť komické.
Prvé cesty časom, ktorými si Gwen prejde predtým, než odhalí svojej mame pravdu. Osobne som sa dosť pobavila na tom, ako sa vo svojom bodkovanom pršiplášti ocitla uprostred viktoriánskeho Anglicka. Rovnako dobre bol vystihnutý aj okamih, keď je Gwen v minulosti a zahliadne tam svoje vlastné ja. Ešte stále som toho názoru, že ja by som asi s krikom utiekla.
Starý otec z minulosti bol rovnako záhadný ako bol vykreslený v knihe.
Stretnutie s grófom Saint Germainom. Ako postava je vnímaný skôr ako záporák, ale to nemení nič na impozantnosti jeho vystupovania. Hoci som nemala tušenia, že už v tom storočí sa nosili podobné účesy.
Prepadnutie v parku. Jedna z adrenalínových scén. Som rada, že sa ju rozhodli v príbehu ponechať.
Vízia tety Maddie, hoci pôsobila trochu úchylne.  

Verdikt:
Knihu som si prečítala na odporúčania kamarátky (Vďaka, Lyn!) a bola som ňou očarená. Keď som sa dozvedela, že sa podľa nej natáča film, nemohla som sa dočkať. Práve na tomto príklade môžeme vidieť, aký je rozdiel medzi nízkorozpočtovými filmami a tými ostatnými, ktoré sú vytvorené len na to, aby zarobili čo najviac peňazí a tak pokryli rozpočty, ktoré niekedy siahajú až do nebies.
Keďže nemecké štúdio sa nemuselo zaoberať snahou vytrieskať z toho čo najviac, vidíme to aj na kvalite príbehu a hlavne do akej miery sa podobá knižnej predlohe. Síce niektoré veci museli upraviť a niečo doslova prepisovať, ale celkom sa tomu zabrániť nedalo. Tak či tak, divákov musia niečím nalákať. A potrebujú sa uistiť, že sa im oplatí natočiť aj pokračovanie.

75 %

 

2 komentáre:

  1. Film som pozerala nedávno a bola som prekvapená, že sa natoľko líši od knižnej predlohy. Hlavne koniec :))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hej, pomerne dosť sa líši, ale aspoň sa snažili, aby to nejako vyzeralo. :D

      Odstrániť