streda, 4. marca 2015

Krásni, nesmrteľní a vražední | Horečka Dananů


Autor: Karen Marie Moning 
Názov: Horečka Dananů
Séria: Horečka 
Diel: tretí 
Slovenské alebo české vydanie: Jota, 2013 (ČR) 
Hodnotenie na GR: 4.36
MacKayla Laneová, dívka z malého jižanského města, jejíž bezstarostný život končí ve chvíli, kdy v Dublinu najdou tělo její mrtvé sestry a ona se rozhodne vypátrat jejího vraha. Vyráží do Irska, kde chce mimo jiné najít záhadnou knihu, o níž se zmínila sestra v poslední zprávě. Setkává se s tajemným Jerichem Barronsem a záhadnými bytostmi z tisíce let staré říše Dananů, která dlouho existovala vedle světa lidí, ale nyní jej začíná ohrožovat. Zabředá do složitého přediva vztahů a postupně si stále jasněji uvědomuje svou zodpovědnost v boji za zachování lidského rodu. Se střídavými úspěchy odolává nástrahám sil zla a snaží se najít nové spojence, neboť si uvědomuje, že sama nemá naději na úspěch.

„Soumrak se snáší, zatímco noc padá. Jako těžká dubová vrata.“
Túto sériu som si vážne obľúbila. Je odlišná od všetkého, čo sa mi kedy dostalo do rúk, nielen svojim spracovaním, ale aj témou. Mytológiu zbožňujem zo všetkého najviac. Ale napriek tomu tom tejto knihe odolávala veľmi dlho. Nie preto, že by som snáď váhala s prečítaním. To ani náhodou. Skôr ide o to... nuž, čakala som sa na vydanie ďalšieho dielu v češtine a tak trochu som teda počkala s týmto. Aby som mohla čítať viac bez toho, aby som si celý rok trhala vlasy. Po zistení, že sa vydanie ďalšieho dielu proste nekoná, som to vzdala a knihu otvorila. Prečo som, do kelu, čakala tak dlho?


Postavy a prostredie
Po otvorení prvej stránky som jednoznačne vedela určiť, čo na mňa čaká. Táto temná a sexom nabitá séria si ma veľmi získala. Nebojte sa, nie som žiadny úchyl, ale keď už má byť kniha kvalitná a pre dospelých, niečo spoza dverí spálne tam zakomponovať treba, aj keď len v náznakoch.
Takže ma nič z toho neprekvapilo. Skôr som len mierne dvíhala obočie pri uvedomení si, že autorka len pritvrdila. Všetko bolo oveľa temnejšie, smrtiacejšie a nedôvera i neistota odkvapkávali z každého slova. Dokonale ma to pohltilo a ja som klesala a stúpala zároveň s tým, čo sa dialo. A to sa tam toho dialo pomerne veľa a zároveň málo.
Aby som to však zobrala od podlahy... Mac je stále hrozná príšera. Neberte ma zle, obdivujem, ako sa dokázala zmeniť, ale stále mi tak trochu lezie na nervy. Neviem čím, ale má v sebe niečo, za čo by som ju najradšej zhodila zo schodov. Alebo aspoň prefackala. A myslím, že väčšina ľudí by sa ani nečudovala. Tá baba človeku dokáže zvýšiť krvný tlak.
Ale na druhej strane takých postáv je tam hneď niekoľko. Ono stretnúť sa s tými istými charaktermi už po tretíkrát a nevedieť vlastne čo sú zač, je trochu mätúce. Dobre, viac ako dosť. Ako čitateľ sa cítim, že mi niečo dosť podstatné uteká cez prsty a to je frustrujúci pocit.
„Myslím, že teď už bude poslouchat.“
Poslouchat?
Klidně bych pro něj zemřela.
Skôr či neskôr sa predsa všetko v každej knihe vyrieši. Ale tu sa zdá, že sa to len nabaľuje. Čo je jednou z kvalít série. Nemám príliš rada skoré odhalenie pointy alebo riešenia krízovej situácie, ktoré len vedie k spľasnutiu vyvrcholenia. Hej, pred chvíľou som tvrdila, že mi to lezie na nervy. Správam sa trochu schizofrenicky, ale raz to muselo vyjsť najavo. Možno ste si to už domysleli.
Ale o mne môžeme aj neskôr. Problém v tejto knihy nastáva s nedostatkom informácií. O tom som vám už stihla povedať a hneď niekoľkokrát. Mágia s ľudským svetom sa preplieta tak dokonale, až ich nemožno rozlíšiť. A podľa udalostí v príbehu to o chvíľu vlastne ani nebude možné.
Fascinuje ma vykreslenie dananov (ktorých som spoznala v mnohých iných sériách ako fae). Naozaj si nemyslím, že by pri svojej moci a nesmrteľnosti dokázali skutočne súcitiť s ľuďmi alebo sa im aspoň trošku podoba. Všetci prevraciame očami, keď stále dokazujú, že sú niečo viac, ale ruku na srdce – ak má niekto neobmedzenú moc, väčšinu času strávi tým, že ostatným dokazuje jej nelimitovanosť.
Taký príkladom je aj V’Lane. Stále netuším, ako sa jeho meno číta, ale to nie je až také podstatné. On je takým typickým príslušníkom svojej rasy. Neuveriteľne krásny, neuveriteľne mocný a neuveriteľne otravný. Vo svojej dokonalosti zabúda, že je nám možno podobný viac, než si uvedomuje.
Potom je tu Barrons, ten je zase typický muž. Záhadný, tvrdohlavý, bezohľadný a zo všetkého najviac – netušíte, na ktorej strane stojí. Je zlý alebo dobrý? Úprimne ma baví predstava jeho ako zlosyna, kto by nemal rád zlých chlapcov? Okej, moje slintanie bokom.
„Vážně, Barronsi, co jste zač?“ ozvala jsem se podrážděně.
„V Serengeti bych byl gepard, slečno Laneová. Jsem silnější, chytřejší, rychlejší a hladovější než všichni ostatní v tomhle městě. A když skolím gazelu, nikdy se za to neomlouvám.“
Mac je... och, spomeniem ju a chcem ju niekam zavrieť a aspoň mesiac nepustiť. Ale je typická žena. Ufňukaná, nadáva na to, aký je svet nespravodlivý a potom sa ho snaží zachraňovať. Má svetlé i tmavšie momenty. Nie je dokonalá a tým je príťažlivejšia ako hlavná hrdinka.
Príbeh je prezentovaný nevšednou formou, na ktorú som si veľmi dlho zvykala a ešte aj teraz mi pripadá zvláštna. Nie je tam priama reč, aspoň nie v takom obsahu, na aký som zvyknutá. Všetko nám vlastne rozpráva strašia verzia Mac, ale nakoľko je staršia, to vlastne ako čitateľ stále netuším. Občas sú otravné časti typu „v tom čase so ešte nevedela“ a podobné záležitosti, ktoré odkazujú na rozprávanie všetkých udalostí.
Nie, nezvykla som si na to, ale udržuje ma to v pozornosti. Emócie sa dajú celkom slušne vytušiť, hoci nie až tak precítiť. Dej plynie dynamicky, nie sú tam hluché miesta, ktoré by ma vyslovene nudili. Niečo ma ohúrilo a posadilo na zadok, pri niečom som prevracala očami. A pritom to pôsobí, akoby všetko bolo v dokonalej symbióze.
Séria je skvele napísaná, venuje sa zaujímavej téme a je spracovaná skutočne nekonvenčne. Tie typické otáznikové a do určitej miery vražedné konce udržujú čitateľa v napätí. Neviem sa dočkať pokračovania a som zvedavá, ako sa to všetko skončí.
A tým je kniha príťažlivá. Iste, hlavná hrdinka je na zabitie, hlavní mužskí protagonisti by si tiež zaslúžili upraviť fasádu a nachádzate sa vo svete, kde nie všetko dáva zmysel a odpovede na otázku komu veriť... tej sa nedočkáte. Klobúk dole pred autorkou a s hlbokým nádychom sa psychicky pripravujem na ďalší diel.
Som si takmer istá, že nesklame.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára