pondelok, 13. apríla 2015

Samoľúbosť bojuje so sebaľútosťou | Nebezpečné hry


Autor: Keri Arthur 
Názov: Nebezpečné hry 
Séria: Riley Jenson Guardian 
Diel: štvrtý 
Slovenské alebo české vydanie: FANTOM Print, 2015 (ČR) 
Hodnotenie na GR: 4.16
V ulicích Melbourne řádí zvrácený vrah přezdívaný Řezník. Jeho oběti umírají strašlivou smrtí, přesto však mají na tváři úsměv. Vyšetřování zavede strážkyni Riley Jensonovou až před brány exkluzivního klubu, kde se dají ukojit všechny touhy a vyplnit i ta nejperverznější přání. Její vstupenkou do světa rozkoše a bolesti se stane barman Jin, muž opředený nejedním tajemstvím, který jí může poskytnout klíč k odhalení vraha a zároveň uspokojit její nejniternější potřeby. Riley, vzácný hybrid upíra a vlkodlaka, se bude muset vypořádat nejen s nebezpečným Řezníkem, ale také s bývalým zvlčilým kolegou, neústupným upířím milencem a v neposlední řadě s vlastní touhou, která ji možná žene přímo do náručí smrti. Ve stínech totiž číhá prastaré zlo živící se vášní, bolestí a smrtí a očividně má spadeno právě na Riley.

A teď mě pusť, jak jsi slíbila.
Zasmála jsem se – krutě, nenávistně – a začala couvat. Tolik let sloužíš bohu temnoty a stále věříš slibům?
Niekedy máte jeden veľký problém s rozčítanými sériami – ste zvedaví na pokračovanie bez ohľadu na to, aké pochybnosti o príbehu máte. To sa stalo aj v mojom prípade. Sériu mám rozčítanú odo dňa, keď vyšla v češtine prvá kniha a stále netuším, či mám túto sériu rada alebo ju len trpím. Naivne som si myslela, že s touto knihou si konečne utriedim myšlienky. Nuž, mýlila som sa...


Postavy a prostredie
Myslím, že po prvých troch dieloch som bola pomerne dobre pripravená na to, čo ma čaká. Prostredie ma teda neprekvapilo a sama autorka ani príliš nevenovala pozornosť opakujúcim sa opisom prostredia. Aj keď, aj tie sa tam našli. Skôr sa ale zameriavala na pocity hlavnej hrdinky. Na nikoho iného prakticky nemohla, keďže príbeh je rozprávaný formou ja-rozprávania.
Po tom, ako sa všetko ukončilo v tretej knihe som bola skeptická voči vzniknutiu nejakého pokračovania. Ostal len jeden psychopat, ktorý by mohol niekoho ohrozovať. Ukázalo sa, že si ten kretén našiel veľmi nebezpečných kamarátov. To by ma svojím spôsobom bavilo. Malo to v sebe trochu toho šialenstva a nejaké tie magické príhody z minulosti.
Navyše som sa dozvedela niečo o tom, ako sa narodil a vznikol najobľúbenejší upír tejto série. Bolo na čase, aby sa autorka trochu odviazala a nechala nás nazrieť do jeho hlavy (myslené metaforicky, všetko to sprostredkovala Riley). A takýto „obchod“ nebol práve najlepší.
Hlavná hrdinka mi totiž veľmi pomaly ale s veľkou istotou lezie na nervy. V prvých knihách som sa snažila čaro jej osobnosti až tak nevnímať a dúfala som, že je to chybička krásy, ktorej sa raz zbaví. Bola som veľmi naivná, ono sa to postupom času len zhoršuje a zhoršuje.
Je super hrdinka, tvrdá a odhodlaná, bojuje ako chlap a nadáva ako dlaždič. To sa tak nejako ponúka, keď chcete kick-ass hrdinku, vložte jej do úst všetky vybrané slová (nie, nemám na mysli tie z hodín slovenského jazyka) a máte vymaľované. Ale všetko je to p*d platné, keď je to taká... trúba. Inými slovami sa to asi ani nedá zhrnúť.
Roztřeseně jsem se zhluboka nadechla. Jako by nestačilo, že vidím duše – teď ke mně ty zatracené věci ještě promlouvají.
„Riley?“
„Mluvilo to na mě, Jacku.“ Třela jsem si paže. „Fakticky to na mě mluvilo, sakra.“
„Varoval jsem tě, že se to může stát.“
Tiše jsem si odfrkla. „Jo, dobře, já ale doufala, že se pleteš.“
Je vraj unikátna, podľa mňa je len unikátna spôsobom, ako sa dokola dokáže sťažovať na tú istú vec. Ale vážne, je toto normálne, aby vyše 200 strán fňukala nad tým, že nechce byť strážkyňou a potom sa rozplývať nad vlastnou dokonalosťou a byť rozčarovaná tým, ako sa k nej niekto nemenovaný správa.
Nuž, veľa rozumu asi nepobrala, má síce svoje svetlé momenty, ale nejako sa mi ich nedarilo vnímať. Skúste si dohromady spojiť večne nespokojnú zlatokopku, ktorá si hľadá dokonalého chlapa, ale chyby na sebe nevidí. Tomu sa hovorí zaslepenosť, bejbe! Alebo samoľúbosť, stačí si vybrať, čo sa lepšie hodí do vety.
Takže kým som bojovala, aby som hlavnú hrdinku nevyškrtla z celého príbehu, snažila som sa na tých ostatných pár stranách priestoru zachytiť dejovú líniu. Bola pomerne jednoduchá a vlastne sa mi páčila, rovnako aj námet, len je škoda, že nedostal taký priestor, ako by si zaslúžil.
Myslím, že to bude asi nejaká autorkina špecifická črta alebo niečo také, vždy sa snaží podať v knihe niečo veľkolepé, ale väčšinou jej to spľasne a všetko sa to zúži na reči o sexe a iných posteľných radovánkach. Kto kedy povedal, že by vlkolaci mali byť nymfomani, by si zaslúžil pár faciek. V tomto prípade to ničí potenciál. Alebo to tak vnímam len ja, keďže uprostred lovu na zločinca si Riley len tak mimochodom odskočí na krátke „číselko“ s čímkoľvek, čo má... ehm... mozog v gatiach.
„Protože poprvé za hrozně dlouhou dobu jsem se skutečně těšila na budoucnost. Na svou budoucnost.“
Odhliadnuc od toho všetkého... myslím, že príbeh sa dostal za Zenit a prehupol sa do štádia, keď nepotrebuje ani vyriešený príbeh z prvých troch dielov a dokonale naň nadväzuje. A navyše sa rozvetvil o nové námety, na ktoré sa v podstate teším.
Len po ceste musím ignorovať všetky tie myšlienkove pochody. Viem, že je ťažké ich useknúť (vlastná skúsenosť), ale občas sú v príbehu na škodu. Ako napríklad v akčných scénach, kde čakáte boj a nie filozofovanie o zadku niektorého milenca. Alebo o tom, ako sa Riley cíti. Ja viem, že ju rozčuľuje byť spútaná, ale dá sa to povedať aj kratšie ako na desať strán.
Takže milá Riley... prestaň myslieť len na to jedno, prestaň sa váľať vo voľnom čase v príliš veľkom počte postelí rôznych majiteľov (máš moje uznanie, že sa tvoj zoznam znížil na číslo dva) a hlavne prestaň o sebe premýšľať ako o tej najväčšej výhre, ktorú môže niekto získať. Sebavedomie je fajn vec, ale netreba to preháňať.
A kým si budeš vstupovať do svedomia, ja sa budem aspoň trochu tešiť na pokračovanie. Som zvedavá, čo sa z toho všetkého nakoniec vykľuje. Tento príbeh bol sľubný a odpustila som mu aj ten trochu klišé koniec, keď tam nabehol Rhoan a zachraňoval celú situáciu. Ako to robí vždy. Ale aspoň je pri tom vtipný, čo tiež do príbehu vnesie nejaké to svetielko.
Takže z toho vyplýva jediné – viac príbehu, menej premýšľania a menej sexu a bude to dokonalé. Ale keďže nič nie je dokonalé, uspokojím sa s tým, čo mám a nežiaduce časti textu budem proste preskakovať.  

4 komentáre:

  1. A ja som furt rozmýšľala, kde som o tejto knihe počula. Tuším mi ju núkali aj ako recenzák, ale nakoniec som si to rozmyslela a nechcela som to. Už vlastne ani neviem prečo, keďže ten nápad sa mi celkom páčil. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ono podľa mňa si si to nakoniec nezobrala, lebo sú tam vlkolaci-nymfomani. :D Nápad celkovo je super, ale... ale nejaké drobnosti na kritizovanie by sa tam našli. :D

      Odstrániť
    2. Aj to je možno, keďže ja vlkolakov nemusím :D keď sa nad tým teraz tak zamyslím, je vážne divné, že môj obľúbený seriál je Teen Wolf :D

      Odstrániť