pondelok, 6. apríla 2015

Snaha sa vyostruje | Úder půlnoci


Autor: Laurell K Hamilton
Názov: Ůder půlnoci 
Séria: Merry Gentry 
Diel: štvrtý 
Slovenské alebo české vydanie: Epocha, 2014 (ČR) 
Hodnotenie na GR: 4.05
Princezna Meredith, dědička Temného trůnu, pracovala několik let jako soukromé očko v Los Angeles. Její teta, královna Vzduchu a Temnoty, jí nabídla svůj trůn za podmínky, že počne počít dítě dřív než její bratranec Cel. Závod o stvoření nového života je však zároveň bojem o holý život. Cel má mnoho přívrženců, kteří se neštítí ničeho, ani vraždy. Zatímco se Merry snaží otěhotnět s královskými strážci, v Říši kouzel dojde k několika vraždám a atentátům. A Merry provede něco dosud neslýchaného - přizve k vyšetřování do Říše kouzel lidskou policii.
Merry je potomek pěti bohů plodnosti, přesto se jí zatím nedaří otěhotnět. Je nucena přizvat do svého lože i muže, jejichž loajalitou si není jistá. Bohyně však využívá Merry pro své vlastní plány a s každým dalším Mereditiným milováním se probouzí dlouho zapomenutá magie, která nejenže posiluje schopnosti jejích milenců, ale mění i celou Říši kouzel. A to se nemusí všem líbit.


„Budu čímkoli, čím mě potřebuješ.“
„Měla bys ho do obličeje mlátit pánvičkami častěji,“ vložil se do toho Rhys, „vypadá to, že se mu to líbí.“
Výhoda (alebo nevýhoda) tejto série sú tie konce. Tak trochu uzavrú to, čo sa stalo v predchádzajúcom príbehu, ale skončia sa tak vražedne, že proste potrebujete vedieť, čo sa stalo ďalej. Preto som po pokračovaní musela hneď siahnuť.
Mám taký pocit, že sa tam toho deje stále menej a menej a v kratšom časovom úseku. V tejto knihe prešlo koľko... niekoľko hodín alebo dní? To je trošku málo na tých 370 strán, to je vlastne veľa niekedy aj na tých sto strán, ale kto som ja, aby som to súdila.
Toto je len štvrté pokračovanie v sérii, ktorá sa ešte nechystá zamávať nám na rozlúčku, tak si autorka môže dovoliť proste sa zdržať a venovať sa všetkému do podrobností, ktoré hraničia so skúmaním pod mikroskopom. V tejto konkrétnej knihe to asi platí dvojnásobne.
Ako som pochopila, všetko sa mení. Nie však frekvencia akýchkoľvek scén s erotickým nádychom. Už mávam nutkanie presakovať ich a to sa nepovažujem za nejakého suchára, ale čo je veľa, to je veľa. Ale tomu by som sa asi venovať nemala.
Mám pocit, že v niektorých ohľadoch sa vždy posunieme dozadu a dopredu len o pár centimetrov. Kráľovná je očividne psychicky narušená a Merry je vlastne neschopná otvorene ju z toho obviniť alebo sa voči nej brániť bez toho, aby neriskovala vlastný život. Na hlavu, nie? Ale byrokracia a spoločenské konvencie sú asi dôležitejšie ako zdravý rozum.
Čo ma však vždy osloví, sú všetky tie božstvá a nové príbehy. Ani tu ma neminuli a ja som ich vnímala ako záchranu. Akcie paranormálneho druhu si veľmi užívam a autorka ich aspoň vie do príbehu zapracovať. Možno preto, že odvšadiaľ odkvapkáva mágia a záhady a potom tá mytológia.
Netuším, či rozumiem všetkému, ale to asi ani nebol zámer. Ak by som sa dozvedela všetko na začiatku, nemala by som výhodu hádania a vytvárania teórií. A takisto by som potom necítila potrebu čítať ďalej. Zvedavosť je super a ak ju vie autorka vo vás vzbudiť, je čítanie o to ľahšie a o to väčším zážitkom sa stáva. A s pribúdajúcimi dielmi tejto série mám pocit, že rozumiem všetkému menej a menej. Nedostáva sa ku mne dostatok informácií, ale to bude asi súčasť stratégie.
Tak čo mi z toho všetkého vlastne ostalo? Stále mám výhrady voči niektorým dosť podstatným maličkostiam. Ale štýl autorky sa zmeniť nedá, tak z neho aspoň vyťažím všetko, čo sa dá. Stupňovanie napätia je jasným ťahačom celej série a ja len dúfam, že to nakoniec nedopadne ako Anita. Keď máte obľúbené knihy, chcete ich čítať dookola, ale pri nejakom 24. diely príbehu v podstate o tej istej postave sa začínate sami seba pýtať, kam to všetko vlastne speje.
Kam speje táto séria? To ešte neviem, ale som dostatočne zvedavá, aby som sa to pokúsila zistiť. Pochybujem, že sa to skončí tým, že Merry konečne otehotnie (Vážne, aké ťažké to môže byť, keď ste potomkom niekoľkých božstiev plodnosti?). Alebo všetci zomrú! (Pri niektorých postavách by ma to potešilo.)
„Bylo mi třicet tři. Bylo trochu pozdě na to, abych se vzdala dětských snů, ale některé rány sahají tak hluboko, že nás zastaví. Zabrání nám nechat to být, dospět a vidět pravdu.“

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára