pondelok, 25. mája 2015

Krvavé boje o nepohodlnú železnú stoličku | A Game of Thrones


Autor: George R. R. Martin
Názov: A Game of Thrones (slov. Hra o tróny) 
Séria: The Song of Ice and Fire 
Diel: prvý 
Slovenské alebo české vydanie: Talpress, 2011 a 2013 (ČR); Slovart, 2014 (SR) 
Hodnotenie na GR: 4.43
Summers span decades. Winter can last a lifetime. And the struggle for the Iron Throne has begun.
As Warden of the north, Lord Eddard Stark counts it a curse when King Robert bestows on him the office of the Hand. His honour weighs him down at court where a true man does what he will, not what he must ...and a dead enemy is a thing of beauty.
The old gods have no power in the south, Stark's family is split and there is treachery at court. Worse, the vengeance-mad heir of the deposed Dragon King has grown to maturity in exile in the Free Cities. He claims the Iron Throne.

“When you play the game of thrones, you win or you die. There is no middle ground.”
Ako som sa dostala k tejto knihe? Myslím, že by som naozaj nebola správny knihomoľ, keby som o nej aspoň raz nepočula, či už v spojitosti so skvelým príbehom alebo faktom, že podľa kníh bol natočený jeden z najúspešnejších seriálov posledných rokov. Od momentu, keď som si prečítala, o čom je príbeh, som vedela, že si ju raz prečítam. A keď ten deň konečne prišiel... aj tak som nebola pripravená a to, čo príde.


Postavy a prostredie
Na túto knihu som sa pravidelne pozerala v kníhkupectve a mala ju v ruke toľkokrát, že už na nej natrvalo ostala usadená moja DNA. A keď nastal koniec semestra, rozhodla som sa samú seba odmeniť a kúpiť si túto knihu, ale nie v preklade. Áno, hádate správne, kúpila som si anglický originál, lebo len ja som dostatočne šialená na to, aby som takýto druh knihy čítala v angličtine.
Na začiatok musím uznať, že táto takmer až historicky pôsobiaca fantasy (veď čo by jeden čakal od epic/high fantasy) sa mi čítala lepšie ako mnohé diela zo súčasnosti. Pretože angličtina bola taká krásna a priezračná, že by jej porozumel každý. Aj napriek tým trošku zastaranejším slovám.
Ale bez zvykania si na celkovú štruktúru a všetko okolo bol začiatok poriadne ťažký. Už na prvých stranách na mňa zaútočilo toľko nových mien, až som sa bála o vlastný život (alebo duševné zdravie, hoci to som stratila už dávno).
“Be careful you don't cut yourself. The edges are sharp enough to shave with.”
“Girls don't shave,” Arya said.
“Maybe they should. Have you ever seen the septa's legs?”
Neustále som sa musela vracať na koniec knihy, kde bol súpis všetkých členov všetkých rodov a na moje prekvapenie tam väčšina postáv ani nebola zapísaná (pretože boli príliš obyčajní). Nuž, pán neviem kto to tam zakomponoval, nielen tí s modrou krvou sú dôležití! Ale nakoniec som sa nejako zorientovala a dokonale sa začítala.
Od úplného začiatku som bola presvedčená, že tento príbeh je skvelý. A nielen preto, že to tvrdia takmer všetci, ktorí túto knihu dostali do rúk (nie, fakt nie som až tak ľahko ovplyvniteľná, čo sa týka kníh). Každý jeden detail bol dôležitý a ak som chcela pochopiť, čo sa tam deje (a verte mi, o to sa neustále pokúšam), musela som to vnímať. A nielen to, ale aj prežívať.
Jednotlivé postavy boli vytvorené veľmi realisticky, každá bola jedinečná a niektoré som si obľúbila (veľmi zlé pre mňa, niektoré z nich už nežijú, ale ak by predsa len vyviazli, stratil by príbeh ako obraz „stredovekého sveta“ niečo zo svojej realistickosti). Nemala som žiadny problém predstaviť si to, o čom som čítala, čo už o niečom vypovedá, keď tam boli intrigy, boje, krv, boje, intrigy, smrť a zase intrigy. Tie živé siahodlhé opisy (to nie je výčitka, ja si takéto veci veľmi užívam) tomu dodávali tú správnu príchuť.
Neviem, či sa vlastne oplatí nejako extra pitvať postavy, o to sa už v dostatočnej miere postaral autor. Neušetril nás ani nudnej rodinnej histórie (vážne, ja nepotrebujem vedieť, kedy zdochol prvý kôň prastarého otca sluhu hlavnej postavy). Ale pri rozsiahlych ságach sa tomu asi nikto nevyhne, na niečom človek musí stavať (a opäť sa dostávam k bodu, že „worldbuilding“ je veľmi dôležitý). Tento svet je dychberúci, hoci ešte stále neviem, kde sa nachádza väčšina miest. A to som sa ich snažila nájsť aj na mape!
“Why do you read so much?"
"I have a realistic grasp of my own strengths and weaknesses. My mind is my weapon. My brother has his sword, King Robert has his warhammer, and I have my mind… and a mind needs books as a sword needs a whetstone, if it is to keep its edge. That’s why I read so much, Jon Snow.”
Všetko dýchalo istou atmosférou. Niekto by povedal, že dej bol zdĺhavý a mal chuť niektoré časti preskakovať, ja som skôr chcela niektoré pasáže čítať znovu, ale nie preto, že by som ich nepochopila. Skôr naopak. Boli neuveriteľne precítené a dotvárali atmosféru. Pomaličky pomáhali stupňovať to, čo sa tam odohrávalo. Napomáhali tomu aj zmeny „pohľadov“.
Nemôžem povedať, že vždy išlo o výhru, niektoré postavy mi kvôli tomu doslova liezli na nervy. Napríklad takú Sansu nemôžem ani cítiť, vidím jej meno a mám chuť zatriasť ňou (a hej, ja viem, že je v podstate ešte dieťa, ale ani to ju neospravedlňuje, ide o jej povahu). Inokedy som sa zase smiala, zatínala zuby. Občas som mala v očiach slzy a sem-tam som mala chuť otrieskať knihu o stenu (našťastie som to neurobila, kniha mi už stihla zmoknúť, tak ju nechcem ešte viac ničiť).
Dej je taký rozsiahly, že ak by som sa chcela ku všetkému vyjadriť, táto recenzia by nemala koniec. Akože nikdy. Celkový pohľad však úplné postačí, pretože tento príbeh nejde vnímať nijako inak, len ako obrovskú časť ešte väčšieho celku.
Iste, ak by som chcela, dokázala by som vymenovať desiatky záležitostí, ktoré sa tam nehodili alebo kazili celkový dojem. Ale ani to by nezmenilo nič na fakte, že Hra o tróny je prvým dielom brilantne vymyslenej ságy. Autor nasadil latku veľmi vysoko a ani raz ju nepodliezol, ale preskočil s poriadnou rezervou. Toto je príklad naplno využitého potenciálu. Všetko vyzerá zložito a prepracovane a pritom je to jednoduché.
Som fascinovaná (čo ste si asi stihli domyslieť) a hoci som knihu dočítala už včera večer, ešte stále som si dostatočne neutriedila myšlienky (čo ste si asi tiež všimli). Akoby ten príbeh žil vo mne aj naďalej, nemôžem prestať premýšľať o tom, ako to všetko bude pokračovať. Ale hádam, že sa len vystupňuje to, čo sa tu deje. Viac krvi, viac zrady, viac smrti. Nemôžem sa dočkať.
(A ak je seriál aspoň spolovice taký dobrý ako kniha, tak sa nečudujem, že je taký obľúbený.)


4 komentáre:

  1. GoT jsem četla v češtině, i když si už delší dobu zahrávám s tím, že to zkusím i v angličtině. Vlastně tahle série - či spíše fakt, že až vyjde 6. díl, odmítám čekat na překlad - mě donutila číst v angličtině. A souhlasím, je to boží, boží a boží. A ten rejstřík na konci je zatraceně moc potřebná věc. :D

    hrbitov-meho-ja.blogspot.cz

    OdpovedaťOdstrániť
  2. GoT sa v angličtine číta skutočne dobre, takže môžem len odporučiť.
    A kniha ja fakt božská (určite pre to existuje aj silnejšie slovo, ale žiadne mi momentálne nenapadlo). :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Mám doma první díl, ale nemůžu se k němu přes všechny ostatní knížky dostat. Zaujalo mě, že se to čte dobře v originále, to bych si nikdy nepomyslela. Možná taky vyzkouším se slovníkem po ruce:)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ak môžem odporúčať, nikdy nečítaj so slovníkom, inak skončíš tak, že budeš potrebovať preklad aj na slovo "good". Lepšie je čítať bez slovníka len tak z toho, čo pochopíš. A toto sa skutočne dobre čítalo. :)

    OdpovedaťOdstrániť