pondelok, 24. augusta 2015

Investícia do lásky | Hledání vytouženého dne



Autor: Jennifer Probst  
Názov: Hledání vytouženého dne 
Séria: Searching for 
Diel: prvý 
Slovenské alebo české vydanie: Ikar, 2015 (SR aj ČR) 
Hodnotenie na GR: 3.86
Kate Seymourová vlastní velmi úspěšnou seznamovací agenturu a nadto má zvláštní dar vycítit, kdy se ve vzduchu vznáší skutečná láska. To jí ale v nejmenším nepomůže, když do agentury vtrhne rozezlený (ale zatraceně sexy) právník Slade Montgomery. Tvrdí, že její podnik je podvod…a jestli ne, ať mu Kate pomůže najít tu pravou ženu. Problém je pouze v tom, že Kate se do něj zamilovala sama…

„Naše první lásky nás definují, učí nás a díky nim jsme potom silnější.“
O knihe som sa dozvedela náhodou, ale nemala som v pláne ju čítať. Nejaké knihy od tejto autorky sa mi do rúk už dostali a hoci to boli príjemné príbehy plné romantiky (presne taký druh, na aký mám slabosť), vždy mi v nich niečo chýbalo. Ale táto kniha si ku mne nakoniec našla cestu. Dostala som ju v balíčku z Knihobita. Takže som ju nakoniec otvorila a zisťovala som, ako to nakoniec dopadne...


Postavy a prostredie
Hneď po otvorení prvých stránok mi bolo viac ako jasné, že nemôžem čakať nejaký príšerne zložitý príbeh s obrovským množstvom zákrut a slučiek. Proste išlo o klasickú romantickú záležitosť, kde žena narazila na muža, ktorý neverí na lásku a ona  sa všemožne snaží zmeniť jeho názor. Takéto rozvrhnutie ma neurazilo, je to niečo, s čím som sa už stretla viac ako miliónkrát. A keďže som beznádejná romantička, aj tak som tomu dala šancu.
Od samého počiatku ma oslovili hlavné postavy. Napriek tomu, čím si prešli, ich to nezničilo a boli schopní normálne fungovať aj naďalej. Postavili sa svojim problémom, čo je v tomto žánri tak trochu nevídané (hoci si stále nie som istá tým zaradením do žánru new adult, ale kto vie).
Navyše bol ich životný sarkazmus (dobre, miestami skôr cynizmus) veľmi vtipný a dobre využívaný. Slovné prestrelky medzi hlavnými postavami ma skutočne veľmi bavili a neraz som sa pristihla pri tom, že sa usmievam alebo otvorene zabávam. Lenže potom tu boli aj tie momenty, ktorá ma rozcítili a nejaká tá slzička ma tiež opustila.
Od začiatku som vlastne vedela, čo sa mi dostalo do rúk. Neprekvapila ma žiadna rafinovanosť alebo zapadnuté kostry niekde v skrini (aj keď matka húliaca trávu môže byť považovaná za nepohodlnú batožinu). Iskru tomu dodával snáď len netradičný talent hlavnej postavy, ale skutočná mágia sa tam nekonala.
„Nezáleželo mi na penězích, času nebo sebeobětovaní. Protože nazpět jsem dostala mnohem, mnohem víc. Není správné někoho odhodit jen proto, že není dokonalý, že snad má nějakou vadu.“
Takže nech som sa snažila akokoľvek, viac ako otrepané klišé zaobalené v občasnom sarkazme a slovných prestrelkách, som nedostala. Teoreticky som mala po ruke všetky dôvody, prečo knihu zatvoriť. A doteraz skutočne neviem, prečo som to neurobila.
Niekedy však ide aj o tie maličkosti. A v tomto prípade sa všetky skvele spojili, aby sa dotkli niečoho na samotnom dne mojej malej dušičky. Ako napríklad pes so smutným osudom (vopchajte nejakého do príbehu a verte, že ja sa kvôli tomu rozpustím) alebo citlivý prístup autorky k vzťahom ako takým i samotnej láske.
Postupne sa mi veľmi zapáčila hlavne zápletka okolo zoznamovacej agentúry. Takéto veci väčšinou vídam skôr v amerických ružovučkých komédiách o starých pannách hľadajúcich svojho dokonalého princa na akomkoľvek koni (niekto mi raz povedal, že by sme nemali byť rasisti a mali byť spokojní aj s fľakatým tátošom). Tým pádom vlastne nemám ani len mizivú predstavu o tom, ako niečo takéto funguje.
Autorka na to vsadila a sústredila na to svoju plnú pozornosť. Mala v podstate voľnú ruku, takže sa mohla odviazať bez toho, aby jej niekto klepol po prstoch. Hoci niečo bolo tak trochu pritiahnuté za vlasy, ale na tom až tak nezáleží.
Na druhej strane sa zase veľmi málo venovala celej právnickej časti príbehu. Za to som vďačná. Americké právo je odlišné a ruku na srdce, písať o ňom je ťažké. Pretože si to vyžaduje presné informácie. Takže je lepšie sa tomu celému vyhnúť a spomínať to len okrajovo.
„Láska je zajímavá věc. Nemáte žádné záruky, jen každodenní život a přítomný okamžik. Slibujete, doufáte v nejlepší a děláte to nejpodivnější ve jménu lásky k osobě, s níž jste.“
Príbeh si plynul svojim vlastným tempom. Občas som síce mala chuť otrieskať si tú knihu o hlavu kvôli tomu, čo tam hlavné postavy vyvádzali, ale aj také veci sa stávajú. Keby to boli skutoční ľudia, asi by som ich prefackala. Ale to asi patrilo k deju. Ulepená romantika u mňa funguje takmer vždy a táto ma skutočne dostala.
Príjemné postavy, skvele zvládnuté prostredie a nejaké tie „dojákovité“ maličkosti, ktoré priemernú ženu prinútia minimálne fňukať. Okolo toho všetkého sa vznášali celkom zaujímavé myšlienky a pocity, ktoré som sem-tam mohla aj cítiť, nie ich len vidieť pomenované na kuse papiera.
Autorka to proste nekomplikovala. Mala k tomu priestor, ale radšej vsadila na ľahkú klasiku, ktorá nikdy nemôže úplne uraziť. Príjemné takmer čisto ženské čítanie na dlhý večer. Jednotlivé strany plynú skutočne rýchlo a ani sa nenazdáte a je koniec. Hoci sa ma to nejakým spôsobom dokázalo aj dotknúť, nezanechalo to vo mne nič dlhodobého charakteru. Možno o mesiac si ani nespomeniem, kto je Slade a kto Kate, ale čas strávený čítaním ich príbehu nemôžem považovať za premárnený.

P. S.: Knihobit je zaujímavý projekt. Síce som dúfala, že mi príde skôr nejaká fanstasy kniha, ale ani táto ma „neurazila“ a v podstate to bol dobrý príbeh a zaujímavé čítanie. Skúste tomu dať šancu, možno vás to prekvapí. (Aj keď si stále myslím, že ušiť nikomu neznámemu balíček úplne na mieru nie je v ľudských silách.) 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára