pondelok, 31. augusta 2015

Rana z (ne)milosti | Killing Sarai



Autor: J. A. Redmerski 
Názov: Killing Sarai 
Séria: In the Company of Killers 
Diel: prvý 
Slovenské alebo české vydanie: zatiaľ nie je 
Hodnotenie na GR: 4.22
Sarai was only fourteen when her mother uprooted her to live in Mexico with a notorious drug lord. Over time she forgot what it was like to live a normal life, but she never let go of her hope to escape the compound where she has been held for the past nine years.
Victor is a cold-blooded assassin who, like Sarai, has known only death and violence since he was a young boy. When Victor arrives at the compound to collect details and payment for a hit, Sarai sees him as her only opportunity for escape. But things don’t go as planned and instead of finding transport back to Tucson, she finds herself free from one dangerous man and caught in the clutches of another.
But Victor’s brutal skills and experience may not be enough in the end to save her, as the power she unknowingly holds over him may ultimately be what gets her killed.

“There is a stark difference between fear and uncertainty, Sarai. You fear nothing but are uncertain of everything.”
Nespomínam si ako a kedy som narazila na túto knihu. Viem len, že som si ju jedného dňa stiahla do Kindla a potom na ňu tak trochu zabudla. Keď so náhodou prehľadávala „poličku“ a hľadala niečo zaujímavé na čítanie, našla som toto. Názov mi niečo matne pripomínal a keďže ma nič iné príliš nelákalo, pustila som sa do čítania...


Postavy a prostredie
Začítala som sa pomerne rýchlo. Autorka má veľmi svieži a otvorený štýl, ničím sa ma nesnažila zavádzať, ale ani mi prehnane nehrala na city, čo veľmi oceňujem. Ale ani to mi nakoniec nepomohlo, pretože som akurát tak prišla na to, že mám pred sebou jedno veľké klišé za druhým a pravdepodobne budem svedkom poriadneho Štokholmského syndrómu alebo nejakej podobnej psycho záležitosti, ktorá ma prinúti akurát tak prevracať očami.
Ale keďže ma niekoľko posledných kníh, ku ktorým som sa dostala, nieslo v hesle „Prekvapme Lili“, rozhodla som sa pokračovať. A musím povedať, že to bolo skutočne skvelé rozhodnutie.
Sarai nebola žiadna ufňukaná kvetinka sťažujúca sa na to, ako jej svet veľmi ublížil (aj keď na to mala najväčšie právo, na jej mieste by som sa dávno odstrelila). Síce ma v niekoľkých situáciách skutočne rozčúlila, ale nejako som nad tým mávla rukou a proste to ignorovala. Každý máme svoje slabé chvíľky (niektorí z nás aj častejšie), takže som jej bola schopná tie jej aj odpustiť.
Victor na druhej strane bol presný prototyp hrdinu, ktorý je tak trochu záporák, ale v desivej miere je vlastnej ten záchranca. Aj keď sa vás práve snaží zabiť. Ale verte mi, pri tejto postave som bola skutočne rada, že je len na papieri. Nechcela by som sa dostať na jeho „zlú stranu“ (povedané slovami Angličana). Zožrala som mu jeho správanie aj s navijakom a ešte čakala na ďalšiu dávku.
“Beautiful but defeated and damaged. Damaged for the rest of her life and no amount of emotional mutilation will ever fully give her back her innocence. The girl is a ticking time bomb, a danger to herself and very possibly to others. I wasn’t sure before, but now I know that she is more unstable than I ever could have imagined. And because she is so skilled at hiding it, not only from me but also from herself, she is more dangerous than I am.”
Zo začiatku som však aj napriek všetkému mala pocit, že sa všetko deje až príliš rýchlo. Sarai sa veľmi rýchlo rozhovorí o tom, aký mala život, dôveruje nesprávnej osobe a proste všetko je tak trochu akoby som to sledovala z rýchlovlaku. Navyše celé roky „zotrvávala v zajatí“ a odrazu sa rozhodla odísť, čo bolo viac ako podozrivé.
Kvôli tomu všetkému som si myslela, že je to len romantická kniha, kde sa veľmi nešťastná ženuška stretne s rezervovaným chlapom a zamilujú sa do seba veľmi rýchlo a vydrží im to snáď až do konca sveta. Lenže... toto nebol ten prípad.
Rada by som povedala, že ma Sarai, svojou srdcervúcou výpoveďou o týraní dievčaťa, ktoré medzitým stihlo dospieť a zmenilo sa na zlomenú ženu, prinútila plakať. Ale ona sa neľutovala, len prijímala fakty také, aké sú.
V skutočnosti viac ako o romantiku išlo o psychologickú výpoveď. O tom, ako sa takéto osoby správajú po tom všetkom, čím si prejdú. Najmä tí silnejší jedinci. Celý ten príbeh ma predovšetkým prinútil rozmýšľať. Rozmýšľať a... proste tomu uveriť. Pretože to bolo iné než tie romance o uplakanej hlavnej hrdinke. Čo ma príjemne prekvapilo a dokonale dostalo.
Síce podľa názvu by som si predstavovala niečo omnoho viac krvavejšie, ale sú mnohé spôsoby, ako niekoho zabiť. Ako dať zbohom starému ja a prijať niečo nové. Victor s tým mal skúsenosti a musím povedať, že svojim spôsobom dokázal sympatizovať s tým, čím si Sarai prechádzala. Ponúkli mu peniaze, aby ju zabil. A on by to urobil aj zadarmo. Pretože to, ako premýšľal, ma občas presviedčalo, že by to možno mal urobiť. Možno ju mal zabiť...
“This goes against everything that I am, Sarai," he says and then kisses me. 
"No, it doesn't," I whisper and kiss him back. "It's you becoming more of who you really are.”
A tu vidíte, ako veľmi sa ma tento príbeh dotkol. Dopadol úplne inak, než som očakávala. Nebol to naivný príbeh o tom, ako hlavní hrdinovia pochovali minulosť a snažili sa nadviazať na minulý život. Skôr boli dôkazom toho, že nikdy nie je neskoro na druhú šancu (hej, je to dosť klišé prehlásenie). Ale všetko bolo prezentované surovým, úprimným spôsobom. Uveriteľným spôsobom.
Takže... čakala som niečo takéto, keď som začala čítať? Nie, to rozhodne nie! (A nesúvisí to s tým, že som nemala tušenia, o čom kniha vôbec je.) Prekvapilo ma to? Áno, v mnohých ohľadoch. A príjemne. Síce mi z toho všetkého občas behal mráz po chrbte, ale stálo to za to. Dokonca aj za ten trochu rozpačitý začiatok.
Táto kniha má rozhodne čo ponúknuť. Po dlhom čase to bol príbeh, ktorý ma skutočne prinútil rozmýšľať, a v ktorom smrť bola proste súčasťou života. Alebo alternatívou vykúpenia. Duše jednotlivých postáv boli dôkazom toho, že človek si naozaj dokáže zvyknúť na všetko.
Po prečítaní poslednej stránky vo mne ostali desiatky nezodpovedaných otázok. A to je najskôr dobre. Pretože takýto zložitý a náročný príbeh proste nedokážete uzavrieť v rozsahu necelých štyristo strán. K tomu by vám nepomohli ani všetky psychologické príručky sveta.
Som veľmi zvedavá, ako to celé nakoniec dopadne.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára