streda, 16. septembra 2015

Klamať alebo neklamať | Lhář


Autor: Jakub Ćwiek
Názov: Lhář
Séria: Lhář (Kłamca)
Diel: prvý 
Slovenské alebo české vydanie: Triton, 2011 (ČR) 
Hodnotenie na GR: 3.75
Valhala je v troskách. Loki, adoptovaný Odinův syn, patron podvodníků a zrádců, se postaví na stranu triumfujících zástupů Božích. Ve světě, kde se zbloudilá mytologická božstva spolčují s pekelnými démony, jsou jeho služby neocenitelné. Loki se stává andělským klukem pro všechno, alespoň to si archandělé myslí. On má však své vlastní plány. Na tomto i onom světě existují záležitosti, které není možné vyřídit se svatozáří nad hlavou.


„Jmenuji se Liarfather. Agent Loki Liarfather.“
Túto knihu som si chcela prečítať už poriadne dlho. Čokoľvek, čo sa týka mytológie, skôr či neskôr skončí v mojich rukách a mala som pocit, že táto kniha bude úžasná. Bohužiaľ sa ukázalo, že v kníhkupectve mali vždy niečo, čo ma zaujalo viac. Ale tentokrát mi ju strčila do rúk kamarátka so slovami „určite to bude úžasné, na obale sú runy“. Tak som sa nechala prehovoriť (a neprotestovala som pri tom)...


Postavy a prostredie
Kniha sa mi čítala veľmi ľahko a rýchlo, nemala som prakticky žiadny problém začítať sa, hoci zo začiatku som ani veľmi nevedela, o čom to vlastne čítam. Vedela som len, že niekde v popredí by sa mal nachádzať Loki, ktorého som si veľmi obľúbila (neustále ma však prekvapuje, ako ho všetci mylne považujú za Odinovho adoptívneho syna).
O tom ako vyzeral alebo nevyzeral... povedzme si to takto, aj keby bol podľa mytológie škriatok s tromi hlavami, už naveky to bude vysoký chlapík s čiernymi vlasmi s tvárou Toma Hiddlestona. Voči čomu nemám žiadny námietky... (Hej, hej, moja posadnutosť nie je dôležitá.)
Zo začiatku som si tak nejako predstavovala, že to bude ucelený príbeh o tom, ako Loki zachraňuje svet alebo niečo podobné, možno by som prijala aj rozsiahlu ságu na spôsob Hry o tróny.
Ale miesto toho išlo skôr o kratučké dielko zložené s náhodných obrazov. Akoby som čítala zbierku poviedok, ktoré mali spoločné len to, že v nich Loki plnil zvláštne úlohy od operených vojačikov z nebies.
A tie vrhali veľmi zlé svetlo na všeobecné obľúbených anjelov. Pretože sú považovaní za tých dobrých, úžasných, skvelých. No a tu boli tými, ktorí mali na svedomí Ragnarok. A z jedného obyvateľa Valhaly si urobili obľúbeného otroka/pomocníka. Hovorte mi o konflikte záujmov...
Ale napriek mojim vnútorných výhradám sa to čítalo prekvapivo dobre. Postavy neboli prikrášlené, všetci mali svoje muchy, ktoré mi občas liezli na nervy a bzučali mi v hlave. A to sa ich tam vystriedalo neuveriteľné množstvo vzhľadom na to, že tá kniha mala len niečo vyše dvesto strán. Malý rozsah, veľkorozmerný príbeh. Aspoň tak to na mňa pôsobilo.
„Takže to neuděláš? To mi chceš říct?“
„Jen ti dávám na srozuměnou, že budeš potřebovat nejméně čtyři pádné argumenty, abys mě přemluvil.“
„Kolik? Zbláznil ses?“
„Někdo se zbláznil určitě. Ale na tvém místě bych netrval na tom, že jde o mne.“
Autorov štýl bol zaujímavý a podarilo sa mu niekoľkokrát ma rozosmiať. Za čo som skutočne vďačná. Jeho humor prichádzal s ľahkosťou, ktorá ma miestami až fascinovala. A ako všetko postupne plynulo, začali sa vynárať aj nekonečné otázky a tajnosti, ktoré sa nijakým spôsobom nedali vysvetliť.
Hlavne som netušila, ako to všetko so sebou súvisí a musím sa priznať, že to neviem asi ani teraz. Nejako mi unikol zmysel všetkých tých „zastavení“ a rôznych častí príbehov z minulosti a súčasnosti. Nie, že by ma nebavili, ale ich vyšší zmysel bol si príliš vysoko na to, aby som naň dosiahla.
Neberte ma zle, mal to dobre vymyslené. Všetky tie postavy z mytológie perfektne doplnil vlastnou fantáziou a vyšla mu z toho mozaika, ktorá bola takmer fascinujúca. A všetko sa točilo okolo tak trochu zradného severského boha plniaceho rôzne úlohy len za anjelské pierka.
Na čo mu boli, to netuším, ale hádam, že si z nich asi nerobil perinu. To by ich za tie stovky rokov mal naozaj veľa. Možno by si z nich rád urobil nejaký biznis alebo čo. Večnosť asi môže byť občas aj nudná. Dokonca aj keď plníte úlohy, o ktorých nič neviete. Mne tak trochu unikal zmysel niektorých tých častí. Ako fajn, boli super napísané, ale ako sa hodili k tým ostatným... to neviem.
Knižočka bola tak trošku útla, v podobnom žánri som zvyknutá na poriadne hrubé „bichle“. Ale to nutne nemusí znamenať, že príbeh nemal čo ponúknuť. Tento toho mal až príliš veľa. Autor ma nechal všeličo si domyslieť a to, čo som skutočne potrebovala vedieť, si nechal sám pre seba.
„Jsi... anděl?“
„Jasně,“ zažertoval. „Akorát jsem křídla nechal v předsíni, abych ti sem nenatahal bláto.“
Hádam, že keď sú predo mnou ešte ďalšie tri knihy, nejaké tromfy v rukávoch nebudú na škodu. Viem len, že hoci som sa veľmi pobavila, skutočne si oddýchla, nemohla som sa na konci ubrániť pocitu, že som bola ochudobnená o niektoré dôležité vysvetlenia. Alebo to len uniklo mne, čo sa tiež mohlo stať, väčšinu času, keď som čítala, som mala horúčku (čo mi pripomína, že by som v tom stave nemala čítať nič príliš zložité).
Neviem, čo som čakala. Toto rozhodne nie, ale na jednej strane ma to milo prekvapilo. Na tej druhej by som povedala, že autor si rozohral zaujímavú hru, o ktorej miestami ani on sám nič nevedel. Alebo len dokonale skryl svoje úmysly za náhodné udalosti zo života jedného boha.
Uvidíme, ako bude „životopisná dráma“ pokračovať ďalej.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára