streda, 23. septembra 2015

Kronika bojových zručností | Píseň krve


Autor: Anthony Ryan
Názov: Píseň krve 
Séria: Stín krkavce (A Reven’s Shadow) 
Diel: prvý 
České alebo slovenské vydanie: Host, 2015 (ČR) 
Hodnotenie na GR: 4.51
Vélin Al Sorna, zasvěcený Šestému řádu, byl od dětství cvičen k boji a zabíjení ve službách Víry. Řád se stal jeho jedinou rodinou. Vélinův otec sloužil jako rytíř králi Janusovi, panovníkovi Sjednoceného království, rozhodl se však Vélina zbavit jeho práv a v pouhých deseti letech ho zanechal na prahu Šestého řádu. Chlapec ho za to nenávidí. 
Během pobytu v řádu se Vélin dozvídá zatím netušené podrobnosti o své matce, která zemřela, když byl ještě dítě. Postupně také odhaluje důvody, jež jeho otce vedly k tomu, že ho řádu svěřil. Jedna pravda je však důležitější než všechny ostatní: Vélina Al Sornu čeká budoucnost, kterou má teprve pochopit. Budoucnost, jež změní nejen království, ale také celý svět.

„Vědomosti formují naši osobnost. Dělají z nás to, co jsme. To, co víme, má vliv na každý náš krok a každé naše rozhodnutí.“
Nespomínam si, ako som narazila na túto knihu. Ale pravdepodobne som ju videla niekde v kníhkupectve a povedala som si, že vyzerá zaujímavo. Hneď ma zaujala obálka a neskôr aj popis. Znelo to tajomne a lákavo a keďže som zvedavá, knihu som si čo najskôr kúpila, aby mi potom pár týždňov zapadávala pracom na polici. Ale nakoniec som sa k nej dostala. Netuším, prečo som tak neurobila skôr...


Postavy a prostredie:
Napriek tomu, že som sa prvých pár strán len snažila zorientovať, aby som zistila, o čom to vlastne je, som sa začítala až prekvapivo dobre. Autorov štýl je veľmi svieži a dobre sa číta, veľmi rýchlo som sa vedela dostať do príbehu. A postupne som zisťovala, čo všetko sa ku mne dostane.
Musím povedať, že scéna, kde na začiatku niekto začne rozprávať svoj príbeh, naozaj nie je originálna, ale nakoniec som tento prešľap dokázala nejako prežiť (navyše som si nedostatky až tak neuvedomovala, všetko ostatné bolo zaujímavejšie). Aj keď nemôžem povedať, že som nemala obavy o veľkej podobnosti tohto diela a nejakej historickej kroniky.
Ale nakoniec sa ukázalo, že autor veľmi umne do deja zakomponoval jednotlivé fakty a zákony všetkých vymyslených krajín. Pretože k epickým/high fantasy neodmysliteľne patrí aj vlastný svet so všetkým, čo k tomu patrí. A teraz nehovorím len o obyvateľoch, ale aj o prostredí, histórii a v tomto prípade aj všetkých náboženstvách. Pretože to, v čo kto verí tak trochu súviselo s tým, čo sa tam deje.
Myslím, že som si už zvykla na všetky tie „sekty“ a podobné záležitosti a na to, že väčšina príbehov je vlastne o tom, ako títo ľudkovia medzi sebou bojujú s vidlami a hádajú sa o tom, ktorý boh je lepší (akoby na tom až tak veľmi záležalo). Ale fajn, beriem to, ľudia sú proste už raz taký. Takže ma to bavilo ešte o to viac, bolo to proste uveriteľné.
„Vy očekáváte, že povedu válku proti lidem, kteří s naším královstvím nemají žádné spory, jen na základě lži?“
„Přesně to očekávám.“
„A proč bych to měl udělat.“
„V loajalitě je tvoje síla.“
„Loajalita je jen další lež, jejíž pomocí zaplétáte neopatrné do svých plánů.“
Všetko naokolo som vnímala skrz Vélinove oči. Ako postava mi veľmi prirástol k srdcu a nemohla som na ňom nájsť nič, čo by ma rozčuľovalo dlhšie ako dve stránky. Nebol dokonalý, čo bolo ešte lepšie, ale spôsob, akým premýšľal, sa skvele hodil k prezentovanému príbehu.
Takže som z jeho pohľadu vnímala úplne všetko a tým pádom sa z príbehu stala jedna záhadná jazda plná popisovania. Zo začiatku som sa pri niektorých častiach aj rozčuľovala. Jasné, boli úžasné a epické vo svojej podstate, ale nedokázala som pochopiť, ako to súvisí s dejom. Niektoré udalosti boli doslova na hlavu, ako napríklad rozprávka o nejakej divnej čarodejnici so zvráteným synom. Milý horor na dobrú noc pre (ne)poslušné deti.
Lenže problém (alebo skôr výhoda) tkvel hlavne v tom, že bez ohľadu na to, či som čítala len o priemernom dni Vélina alebo o nejakých jeho skúškach či neskorších bojoch, stále to bolo zaujímavé. Autor perfektne zvládol naplánovať všetky stratégie. Nielen tie bojové, ale aj tie v správaní všetkých postáv.
O ich pohnútkach som vedela len veľmi málo, ale keď mi to nakoniec všetko „došlo“, alebo to niekto prezradil, bola som schopná len zízať na stránku a samej seba som sa pýtala, ako je možné, že som si to nedomyslela. Proste a jednoducho mal každý detail svoje vlastné miesto. A väčšinou bolo veľmi významné.
Každá jedna časť nakoniec bola dôležitá na vytvorenie viac ako epického konca. Takto nejako si predstavujem takýto druh fantasy. Skvele zvládnutý svet s celkovou históriou a detailmi, ktoré sú postupne odhaľované, aby tak udržiavali celkový nádych tajomna. A bolo to veľmi úspešné, pretože na konci knihy som len pochopila, že všetko so všetkým súvisí a nič sa len tak neskončí. Pretože som mala ešte viac otázok ako na začiatku.
„Aby člověk mohl rozjímat, musí mít o čem. Kdo nemá žádné zkušenosti, ten nemůže ani rozjímat. Kdo nežije svůj život, nemůže meditovat o jeho tajích.“
Netuším, čo som čakala, keď som knihu otvorila. Vedela som, že mala vysoké hodnotenia. Ale ani niky s tým najlepším hodnotením sa mi nemusí zákonite páčiť. Ale v tomto prípade nemôžem reagovať inak, ako len s úsmevom skonštatovať, že to všetko bolo zaslúžené.
Toto je skutočne jeden epický príbeh plný napätia, verne opísaných bojov, skvele vykreslených charakterov postáv a stratégií, z ktorých sa mi ešte teraz krúti v hlave. To všetko bolo zakomponované v rámci rozprávania príbehu jediného chlapca (neskôr muža), ktorý bol svedkom toľkých udalostí, až mi to občas prišlo nemožné. A navyše všetko so všetkým súviselo.
Neviem si predstaviť, čo na mňa čaká v ďalších dvoch dieloch z tejto trilógie. Ale už teraz môžem povedať, že táto kniha bola taká skvelá, že sa k nej rozhodne plánujem vrátiť. Dychberúce a veľkolepé dobrodružstvo odohrávajúce sa v neuveriteľne reálne vykreslenom svete. Táto kniha je dôkazom toho, že kvalitný príbeh nepotrebuje žiadnu reklamu. Stačí raz nazrieť do sveta Zjednoteného kráľovstva a už nikdy nebudete chcieť odísť.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára