utorok 8. septembra 2015

Smrtiace vyučovanie | Reviving Izabel



Autor: J. A. Redmerski  
Názov: Reviving Izabel 
Séria: In the Company of Killers 
Diel: druhý 
Slovenské alebo české vydanie: zatiaľ nie je 
Hodnotenie na GR: 4.27
Determined to live a dark life in the company of the assassin who freed her from bondage, Sarai sets out on her own to settle a score with an evil sadist. Unskilled and untrained in the art of killing, the events that unfold leave her hanging precariously on the edge of death when nothing goes as planned.
Sarai’s reckless choices send her on a path she knows she can never turn back from and so she presents Victor with an ultimatum: help her become more like him and give her a fighting chance, or she’ll do it alone no matter the consequences. Knowing that Sarai cannot become what she wants to be overnight, Victor begins to train her and inevitably their complicated relationship heats up.

“I choose this life. I told you it’s what I wanted. I begged you to help me. I choose this life. I’m not a child, Victor. You can’t sit me down and tell me that what I did was OK, that I have a right to make mistakes. Because in this life mistakes get you killed.”
Po tom, ako ma prvý diel doslova nadchol, som nevydržala čakať a takmer hneď na druhý deň som sa musela pustiť do čítania. Hoci som knihu dočítala už pred pár dňami, o slovo sa prihlásila moja lenivosť a nabádala ma, aby som radšej ležala na posteli a nič nerobila. Nuž, nakoniec som zvíťazila a povedala som si, že by nebolo na škodu dať nejako dokopy moje chaotické myšlienky...



Postavy a prostredie
Najskôr som sa obávala, že táto kniha bude oveľa nudnejšia a bude zameraná na udalosti tesne po tom cirkuse na konci jednotky. Nuž, mýlila som sa a musím priznať, že som veľmi ocenila ten niekoľkomesačný odstup a relatívny posun v deji.
Ale ono sa tam vlastne ani nič nezmenilo, len autorka sa zase pohrávala s mojou hlavou a zamerala sa na psychológiu postáv, ktorá už doteraz bola dosť zložitá a miestami nedávala zmysel. Teda dávala, ale bol skôr taký zvrátený.
Nebudem klamať, na niektorých miestach sa mi to zdalo mierne pritiahnuté za vlasy, ale nakoniec sa to tam aj tak hodilo. Sarai, teda teraz už vlastne Izabel, bola presne taká, ako si ju pamätám. Celá jej osobnosť je vlastne tak trochu na hlavu, ale perfektne do tohto prostredia zapadá. Je zložitá i jednoduchá zároveň a tak trochu šialená, ale v podobnom druhu príbehu sú všetci tak trochu „cáklí“, číže som sa tým až tak veľmi nezaoberala. Len teraz bola Izabel trochu viac definovanejšie, nebola len plná zmätku. Krásne sa posúvala vpred (teda, aspoň dúfam, že niekam napredovala).
Victor sa vôbec nezmenil, alebo aspoň nie v tom očarujúcom smere. Stále to bol chlap, pri ktorom slovné spojenie byť tajomný ako hrad v Karpatoch dostáva nové rozmery. Ale neverili by ste, aj on sa trošku vyvinul. Hoci to bolo len mierne, ale radšej začať s detskými krôčikmi, nie?
Okrem nich sa v príbehu dostali do popredia aj iné postavy, ktoré ma miestami miatli a nútili ma pozerať sa iným smerom, než som mala v úmysle. Donútili ma na ne neustále meniť názor, za čo má autorka jednoznačne body k dobru. Ale tie nič neznamenajú, pretože nejaké som jej ubrala za trošku zdĺhavejšiu ústrednú časť príbehu.
“Maybe you should get rid of me,” I whisper onto his lips.
“Never,” he says, kissing me once softly. “You’re mine for as long as you breathe.”
Úvod bol skvelým nadviazaním na predošlé akčno-psychologické dobrodružstvo a záver mi opäť dokázal, že sa so mnou autorka zahral na mačku a myš a ja som pri tom prišla o chvost. Proste ma zmiatla! Ale ani to mení nič na fakte, že ten stred trošku... nuž... pokulhával (fakt geniálne vyjadrovanie).
Celý dej bol opäť útokom na moju unavenú myseľ, ktorá odmieta spolupracovať v tých najlepších dňoch, nieto ešte keď sa pražím vo vlaku. Svet nájomných vrahov je rovnako fascinujúci ako je desivý.
V prvom diele sme sa len tak oťukávali a teraz som dostala plnú dávku. Z niektorých opisov mi behal mráz po chrbte a mám pocit, že sa nejakú dobu asi budem vyhýbať ihlám. Ale ak by to bolo iné, proste by som knihu zavrela (a možno ju aj rovno hodila von oknom). Tá reálnosť v nej ma pripravovala o dych a tentokrát k tomu prispeli aj zložité emócie.
Napísať psychologicky veľmi vyspelý príbeh tak, aby nepôsobil ako klišé, ale dostatočne vierohodne na to, aby ste pri ňom neprevracali oči, je ťažké samo o sebe. Ale pretlačiť doň surové emócie, ktoré by dokázali cítiť aj emocionálne chromé postavy... to je skutočné umenie.
Izabel aj Victor si v živote prešli mnohým a takmer ich to stálo nielen zdravý rozum, ale aj život. O nejakej sladučkej romanci preto nemôžeme ani len uvažovať. Ale aj oni cítia a to, ako to prejavujú, je skutočne fascinujúci. Dokázala som im uveriť každé slovo (okej, pri čítaní som taká veľkorysá nebola, ale na čo sú dobré vyvrcholenia, že).
Vo výstavbe bolo mnoho aspektov, ktoré ma svojou prítomnosťou prekvapili. Či už to bol určitý druh nehy, šťastného konca alebo výskyt Krav Magy a jej trénovania (je to milé osvieženie pri tom klišéovitom kung-fu a karate). Navyše sa tam presne hodilo. Mozaiku potom dotvorili vedľajšie postavy, ale bol to práve koniec, ktorý ma presvedčil, že tento príbeh rozhodne nestratil nič z kvality predošlého dielu.
“You’re sleeping with an assassin, running for your life every single day from men who want to kill you and you’re convinced you’re going to die of discomfort.”
Je ťažké rozhodnúť sa, či bol lepší alebo nie. Skôr išlo o tú zložitosť. Autorka v podstate dokázala zakryť vlastné úmysly aj úmysly svojich postáv, takže ich správanie miestami nedávalo zmysel. A nakoniec sa ukázalo, že to všetko malo svoj presný účel. Potom som už len bola schopná nechať sánku padnúť na podlahu.
Toto pokračovanie rozhodne dokázalo nadviazať na skvele zvládnutý námet prvej knihy. Svojim spôsobom som vedela, že to ani inak nemohlo dopadnúť, len v tomto prípade boli dúhy a jednorožce nahradené zbraňami a mučením.
Charaktery postáv boli po psychologickej stránky veľmi dobre zvládnuté a všetko, čo prežívali, som im dokázala „zožrať“ Svojim spôsobom sa zmenili, ale stále balansovali nad priepasťou a kedykoľvek to mohlo dopadnúť zle. Hej, takto nejako si predstavujem svet nájomných vrahov. Drsný, neľútostný a bez možnosti opakovania tých istých chýb. Hlavne keď vás už prvý náznak zaváhania mohol pripraviť o život.
Napriek trošku zmätenej ústrednej časti príbehu, som si to dokonale užila. Nevnímala som nedostatky, len som nútila svoj mozog naplno pracovať. Premýšľala som a vžívala sa do toho, čo sa v príbehu odohrávalo. Veľmi netradičný príbeh, ktorý je dychberúci vo svojej uveriteľnosti. Autorka si splnila „domácu úlohu“ na jednotku. Takto vyzerá zvládnutie príbehu so všetkým, čo k tomu patrí. Dokonca aj s tými šialene krvavými časťami.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára