piatok 23. októbra 2015

Bola to dobrá kniha... a potom prišiel preklad


Tento článok som mala v hlave už poriadne dlho, ale vždy som ho odložila. Ale dočítaním jednej knihy s totálne odfláknutým prekladom vo mne všetko pretieklo a rozhodla som sa tento svoj „počin“ dať dokopy. Hlavne kvôli tomu, že je to nesmierna... škoda.
Predstavte si, že máte nejakú obľúbenú knihu v originálnej verzii. A potom príde nadaný prekladateľ a všetko pokazí. Samozrejme, nehovorím, že to tak robia všetci. Nájdu sa aj tí poctiví, ktorých preklady zachovajú všetko v takej podobe, v akej si pamätáte. Lenže v poslednom čase akoby sa stával trend z nie veľmi kvalitných prekladov. 

Veľakrát sa mi už stalo, že som si skutočne nejakú knihu veľmi obľúbila a veľmi som sa tešila, že ju preložia aj do slovenčiny. Som predsa Slovenka a zbožňujem, keď si môžem prečítať príbeh v rodnom jazyku. Lenže po kúpe už nie vždy takú knihu otvorím. Viem predsa, o čom bola a neplánujem ju tak skoro opäť prečítať. Ale skôr či neskôr predsa len príde ten okamih a ja knihu skutočne otvorím. A častokrát musím sánku hľadať na zemi.
Viem, že možno niekomu napadne, že si neviem predstaviť, koľko námahy a času stojí prekladateľa preložiť z originálneho jazyka celú knihu. Mala by som to oceniť. Verte mi, ja viem, aké ťažké je prekladať. Kedysi som to totiž sama robila, síce len tak ako istý druh záľuby a zadarmo, preklad sa uverejňoval na webovej stránke, ale tú prácu som nemohla len tak odfláknuť alebo nejako obísť.
Krvopotne som skladala vetu po vete a hľadala čo najlepšie významy tak, aby boli zachované všetky vtipné scény, hlášky, alebo len autorov/autorkin štýl. Najhoršie na tom vždy boli všelijaké slangové slová či vety, ktoré znamenali niečo úplne iné ako som si na začiatku myslela. Ale všetko som to vydržala, mala som radosť z toho, čo som robila a takisto ma tešilo, že si nejakú skvelú knihu môžu prečítať aj ľudia, ktorí po anglicky nevedia.
Síce teraz už neprekladám, ale mám úctu k prekladateľom, pretože viem, koľko práce sa niekedy skrýva čo i len za jediným slovíčkom. Ale to, čo v poslednom čase niektorí v knihách predvádzajú, je doslova alarmujúce. Dokonca niečo, čo by sa v tom najhoršom prípade dalo označiť ako dehonestovanie príbehu ako celku. A to je niečo, čo by nemalo byť nikomu ukradnuté.

Google prekladač alebo otročina doslovnosti?
Síce v súčasnosti kvôli nedostatku času nič neprekladám, ale venujem sa korekciám takýchto „fan prekladov“. Často pri tom nadávam, trieskam si hlavu o stenu a neraz podozrievam prekladateľku, že to len šupla do Google prekladača a výsledok skopírovala.
Paradoxné však je, že niekedy je aj takýto preklad lepší. Pán Google je vlastne stroj a síce mi v najhoršom prípade vetu preloží ako napríklad „Ja bývať v veľký dom“ alebo niečo podobné, ale vtip je v tom, že si stále vieme domyslieť, čo sa autor snažil napísať.
V prekladovej literatúre to však častokrát vyzerá horšie. Pretože prekladatelia k tomu nepristupujú ako k prekladu beletrie, ale ako k mechanickému textu. Bez nápadu prekladajú to, čo majú pred sebou, niekedy nepoznajú ani synonymá a o tom, že častokrát nepoužívajú ani spisovnú slovenčinu radšej pomlčím. Stačí mi vidieť slovo roztomilý alebo iný bohemizmus a idem vyskočiť z kože. Hlavne kvôli tomu, že túto časť by mali mať na svedomí hlavne editori, ale tí očividne spávajú dobre aj po tom, ako (ne)odvedú svoju prácu.
Čo ma avšak rozčuľuje ešte viac, je fakt, že pri akomkoľvek náznaku slova ako „fucking“ alebo niečom, čo sa rovnako začína, prekladatelia takmer automaticky siahajú po najostrejších nadávkach, hoci význam je častokrát úplne iný. Na čo potom zamestnávať na túto úlohu profesionála, ak nevie rozoznať ten jemný rozdiel? A tu skutočne hovoríme o ľuďoch, čo majú na prekladanie školy. Lenže očividne je rozdiel medzi tým, keď ten jazyk ovládate a medzi tým, že ho viete aj skutočne používať.
Na druhej strane však existuje ešte jeden extrém. Cez doslovnosť cesta iste nevedie, hlavne keď si predstavíme, že väčšina dialógov v sebe obsahuje skôr tie slangy, rôzne hovorové označenia alebo spojenia, ktoré v preklade znamenajú niečo úplne iné (stačí mi spomenúť si len na slovné spojenie „bring home some bacon“, ktoré by v doslovnom preklade znamenalo niečo úplne iné ako v tom prenesenom, kde v skutočnosti ide o zarábanie peňazí).
Ale ako druhý protipól extrémnosti potom ešte prichádza až prílišná fantázia prekladateľa. Nemám nič proti štipke originality, ale vytvoriť vlastne úplne nový text? To je už niečo iné. A nie raz som narazil na knihu, ktorá v origináli mala necelých dvesto strán a v preklade o stovku viac. Bohužiaľ, veľkosťou písma to nebolo. Len si prekladateľ pomyslel „čo keby som zobrala tento originál a urobila z neho úplne nový príbeh, trošku to okorením novými prirovnaniami a predĺženými vetami“. A všetko to išlo na úkor dynamiky či zachovania štýlu autora.
Nehovorím, že nie je potrebné mať pri preklade fantáziu. Ale všetkého s mierou. Niekedy musíte siahnuť po doslovnom preklade, aby čitatelia vedeli, čo presne sa tam deje a aby si boli istí, že dom má ružovú fasádu. Lenže niekedy je potrebné použiť trochu fantázie a nejakej tej skutočnej znalosti angličtiny, aby sme vedeli, že niečie vlasy boli prešedivené a nevysypali mu do nich soľničku s koreničkou (keďže v origináli ide o spojenie „salt-and-pepper hair“).
V poslednom čase však dostávam do ruky skôr preklady, kde je to naopak. Tam, kde je nutné zachovať štruktúru textu i doslovné znenie prichádza na rad prepisovanie a fantázia, ktorú by mal niekto skrotiť. A potom prídu na rad zase situácie, kde sa fantázia drzo prehliada a v knihe nám vykole oči význam, ktorý sa do tej situácie ani nehodí. 
Ale preklad je korektný, čo tam na tom, že sa kompletne zmenil žáner celej knihy z románu na kamasútru. (A to ešte môžeme hovoriť o tom lepšom prípade.)

Slovné hračky
Táto samostatná kategória je skutočne ťažká. Priznávam, že niečo takéto je veľmi náročné. Hlavne kvôli tomu, že väčšinou sa vychádza z faktu, že mnohé slová, napr. v angličtine, majú viac významov. Len takto odrazu by som mohla spomenúť napríklad slovo „dirty“. Niekto niekomu povie „you are dirty“ pričom má na mysli, že je špinavý, ale druhá strana to pochopí inak a pochopí to v zmysle „si hriešny/hriešna“ alebo dokonca ešte aj inak. A máme na svete niekedy aj poriadne vtipnú situáciu. Bohužiaľ, prekladom to stráca na svojej kráse.
Slovné hračky sú úžasné, ale preložiť ich doslova... a z vtipnej situácie sa stane trapas, ktorému v najlepšom prípade len neporozumiete. Ako ale také niečo vôbec preložiť? Častokrát to ide do toho doslovného prekladu a prekladateľ proste neriešiť, že sa čitateľ v tomto úseku príbehu vôbec nezasmeje. On svoju úlohu splnil.
Po prípade to preloží a niekde v poznámke pod čiarou sa pokúsi vysvetliť tento vtip. Ale kto by sa už len dokázal na niečom takom zasmiať. Navyše je to také ojedinelé, že si ani nespomínam, kedy naposledy to niekto takýmto spôsobom do knihy skutočne uviedol.
Takže v tomto prípade skutočne môže urobiť prekladateľ jediné – použiť trošku predstavivosť a naštylizovať to tak, aby bola vtipná situácia zachovaná. Čo na tom, že s inými slovami.
Priemerný čitateľ netuší, ako originál vyzeral. Ale ak sa zasmeje tam, kde sa zasmiať mal, je to vlastne jedno. Iste, chce to svoj čas a pravdepodobne vám za to nikto nezaplatí, ale vždy som si myslela, že prekladanie kníh by sa malo spájať aj s istou zodpovednosťou. Napríklad čo tak zodpovednosť za zachovanie autorského štýlu?
Čitateľ netuší, ako vyzeral originál. Len málokto čítal originálnu verziu alebo je natoľko zdatný v tom jazyku na to, aby si spätne dokázal predstaviť, ako to vyzeralo v origináli. Takže ak nezodpovedným prekladom narušíte príbeh, nezistia to. A tak sa veľmi ľahko môže stať, že z úplne úžasného príbehu je odrazu totálny prepadák, z romantickej scény je akurát tak konverzácia vhodná do porna a z niektorých postáv sa stanú schizofrenici.
Hlavne, že práca bola vykonaná, nezáleží na tom, ako vyzerá konečný produkt, ktorý v tomto prípade predstavuje zbabraný preklad knihy.

Čo vy a preklady? Všímate si nedostatky v prekladoch alebo vám na tom nezáleží?

12 komentárov:

  1. Mě teď naposledy hrozně otrávila Potopa od Stephena Baxtera. Sama o sobě je to skvělá kniha, ale překladatel asi neuměl úplně překládat. To ale není ještě to nejhorší, podle mě je taky často velká katastrofa, když překladatel neumí svůj rodný jazyk, případně ten, do kterého překládá. Pak se stává, že strká 'ale' na konec věty a podobná zvěrstva. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Trinity, súhlas na plnej čiare. Čo je skôr tragické než komické. Ale pochybujem, že sa to v najbližšom čase nejako zmení, tak by sme si na to mali pomaly zvykať...

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Počuj, nechcem ti kaziť radosť, ale "roztomilý" nie je bohemizmus :D :D

    No inak super článok.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Hej, kazíš mi radosť aj ilúzie, lebo doteraz to všade uvádzali ako bohemizmus :D

    OdpovedaťOdstrániť
  5. hm. ja mám so slovenskými (áno, žiaľ, často sú to len slovenské) prekladmi skúseností habadej. Trpím divnou "poruchou" - v texte nájdem každú gramatickú/štylistickú chybu/vynechané slovo/chýbajúce písmenko a nespomeniem ani vlas/chlp v jedle, aj keď ich nehľadám. Môj zážitok z čítania je v prípde knihy, ktorá bola dobre odfláknutá, resp. ju po prekladateľovi nikto nekontroloval, mizerný. Rada by som spomenula knihu Syndróm E (Artforum) či Nočný film (Slovart). To ma vedie k tomu, aby som čítala originály v angličtine alebo český preklad, i keď mi je to akokoľvek neprirodzené. Je smutné, že v dnešnej dobe už nejde o kvalitu ale kvantitu preložených kníh.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. michalavr, na tej kvantite niečo naozaj bude. V poslednom čase akoby sa vrece roztrhlo s rôznymi knihami, avšak mnohé z nich akoby boli o prekladané alebo opravované (poprípade oboje) v časovom deficite. A takto to potom vyzerá.

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Ja si vždy spomeniem na Sherrilyn Kenyon ako v Živloch noci preložili meno Bride na Nevesta. Nedávno som sa stretla, že v poznámke pod čiarou absolútne poplietli knihu, teraz neviem či to tak bolo aj v originály, alebo sa niekto zahral na múdreho.
    A ešte keď vidím v slovenskom preklade sakra ma vie poriadne rozčertiť. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  8. ja to teraz kukam na nretre a nic som o tom nenasla dokonca ani v korpuse...inak mne sa to aj zdalo divne ze preco si sa tak rozculovala na tym slovom minule ved to aj normalne byva v knihach, je to spisovne
    Lyn

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Omg, na tablete sa fakt neda pisat, chyby ignoruj neznasam dotykovu klavesnicu :D

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Jana Jane, k prekladom kníh od Sherrilyn sa radšej nevyjadrujem, všetky sú totiž hrozné iným spôsobom a hlavne sú vždy inak preložené, takže človek ani nemá pocit, že číta niečo z tej istej série.

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Lyn, ja som slovo roztomilý nikdy nehľadala v slovníku, pretože nám celú základku a väčšinu strednej opakovali, že je to bohemizmus. Tak som sa tým riadila. (Ako sa zdá, chybička se "vloudila" :D )

    OdpovedaťOdstrániť
  12. To fakt? Ja som zase v živote nepočula, že je to bohemizmus. Podľa mňa na tých školách už ani nevedia, čo rozprávajú, ale tak podľa korpusu je to spisovné, takže netuším teraz, kde je pravda :D Som z tejto našej "úžasnej" slovenčiny maximálne zmätená.

    OdpovedaťOdstrániť