pondelok, 9. novembra 2015

Mágia ako spôsob sebavyjadrenia | Nočný cirkus


Autor: Erin Morgenstern 
Názov: Nočný cirkus 
Slovenské alebo české vydanie: Ikar, 2012 (SR aj ČR) 
Hodnotenie na GR: 4.01
Cirkus snov prichádza všade bez ohlásenia. A na bráne visí tabuľa: Otvárame za súmraku, zatvárame za úsvitu. Cirkus je úplne iný ako všetky známe cirkusy. Celý je ladený do čierno-biela a predmety sa v ňom skutočne menia na vtáky a ľudia skutočne miznú. 
Obaja mladí kúzelníci mali od narodenia nadprirodzené schopnosti, ktoré si z roka na rok zdokonaľovali, ale keď ich súboj trval už dlhšie, z dvoch mladých ľudí, ktorí mali byť súpermi, sa stali zaľúbenci. Ale keďže ich učitelia neschvaľovali tento vzťah, museli prekonať veľké prekážky, aby mohli byť spolu. Z románu priam dýcha atmosféra kúzelného cirkusu z prelomu 19. a 20. storočia, vôňa jabĺk v karameli a horiaceho dreva, ale mágiou dielo uchváti aj ľudí, ktorí nikdy neboli vyznávačmi cirkusov.



„Ľudia vidia len to, čo chcú vidieť. A väčšinou iba to, čo im kážu vidieť.“
Na túto knihu som nikde nenarazila, ale bola mi predstavená v rámci seminárnych prác, tvorila tému, ktorú si vybrala spolužiačka. Zaujala ma už vtedy, ale netušila som, či ju budem čítať. Neskôr som na ňu takmer zabudla a spomenula si na ňu až vtedy, keď som ju veľmi často vídavala na polici v kníhkupectve. Vždy, keď som vstúpila dnu. Povedala som si, že v tom niečo musí byť, nejaké znamenie, a po knihe nakoniec predsa len siahala...


Postavy a prostredie
Musím povedať, že som naozaj ani v najmenšom netušila, čo mám od knihy očakávať. Iste, prečítala som si obsah a mala som zahmlenú predstavu, ale tá to ani zďaleka nedokázala vystihnúť. Vlastne sa predstave príbehu ako celku nedokázala ani len priblížiť.
Veľmi dlho mi trvalo preniknúť do spôsobu, akým je tento príbeh písaný. Nakoniec som si prekvapene uvedomila, že vlastne ide o rozprávanie z minulosti i budúcnosti zároveň, písané formou prítomnosti až do bodu, keď sa obe reality prepletú. Znie to veľmi zložito a možno preto mi trvalo takmer polovicu knihy a naozajstné vnímanie rokov v podnadpisoch na to, aby som si to dokázala uvedomiť.
Do tohto magického príbehu som sa však ponorila veľmi rýchlo. Jeho prívlastkom by asi mala byť jemnosť, pretože tá sa skloňovala vo všetkých rohoch. Veľmi jemné náznaky mágie boli všade, ale vlastne nikto jej prítomnosť nikdy nepotvrdil, a tak to bolo so všetkým ostatným.
Dokonca aj so samotnou romancou, ktorá by mohla dominovať, ale nebolo to tak. Pretože tento príbeh nebol len o láske ústredného páru, ktorý sa do polovice knihy vlastne ani nepoznal osobne.
Zdá sa mi zvláštne, že nás pripravovali takým odlišným spôsobom na ten istý súboj.“
„Mám podozrenie, že ide práve o to. Dve školy myslenia postavené proti sebe a pôsobiace v tom istom prostredí.“
O autorke som sa dozvedela, že je výtvarníčka. A táto kniha tomu zodpovedá. Nebol to len neuveriteľne pútavý príbeh zamotaný takým štýlom, že sa mi ešte stále z neho krúti hlava. Je to hlavne farebná mozaika zobrazená v čierno-bielom svete zvláštneho cirkusu.
Neviem si predstaviť, že by dokázalo byť niečo viac živšie ako monotónnosť farebného ladenia jednotlivých predstavení. Vlastne to ani neviem popísať. Akoby sa okolo mňa niečo obmotávalo a získavalo si ma to na svoju stranu bez toho, aby som si to vôbec uvedomila. Myslím, že to bol jeden z momentov, keď som si aspoň sčasti uvedomila obľúbenosť tejto knihy.
Ďalšie časti krásnej skladačky tvorili postavy. Vlastne ani netuším, aké mali vlastnosti, dokonca o väčšine z nich ani neviem, ako vyzerali. Ale aj napriek tomu som ich dokázala rozlíšiť, hoci mi ich činy často veľmi splývali.
Nie v tom zmysle, že by som nevedela nejako bližšie určiť ich pohnútky, ale forma, ktorá bola v príbehu zvolená, bola viac ako len sugestívna. Pozrite sa priamo na toto miesto, zatiaľ čo najdôležitejšia časť ostane za vašich chrbtom. A ja som na to skočila ako naivné dievčatko zo škôlky.
Zaujímavé však bolo aj niečo iné. Jednotlivé prepletanie rôznych úrovní času skvele prispelo k budovaniu napätia. Všetky scénky a opisy sa výborne hodili, hoci boli skôr o tej umeleckej stránke než o skutočnej akcii. Mierny problém však tkvel v niečom inom.
Často sa mi stáva, že netuším, o čom príbeh je, niekedy až do poslednej strany a v niektorých prípadoch do nezistím ani po dočítaní. Ale ešte snáď nikdy sa mi nestalo, že by som sa z popisu dozvedela, o čom presne je kniha, a aj tak by som pri čítaní nedokázala pochopiť, čo sa deje.
„Rozdiel medzi súperom a partnerom je len otázka uhla pohľadu. Keď odstúpiť nabok, tá istá osoba môže byť jedno i druhé alebo aj niečo celkom iné. Nedá sa vedieť, ktorá tvár je pravá.“
Asi taký nejaký pocit som mala z čítania. Vedela som, o čo ta ide, ale spôsob, akým sa to dialo... bol proste zvláštny. Pravdepodobne príliš magický a tajomný na to, aby som ho dokázala len tak zobrať do náručia a presne ho popísať.
Táto kniha bola rozhodne odlišná od všetkého, čo som doteraz čítala. V mnohých ohľadoch ponúkala veľmi nevšedný pohľad na akúkoľvek tematiku, s ktorou som sa v knihách stretla. Ako umelecký obraz, ktorému chýba docenenie. Obrovská mozaika, kde mal každý detail svoje čestné miesto bez toho, aby to pôsobilo preplácane.
Každá časť rozprávania, či už išlo o opis scénky v cirkuse alebo neškodný večierok, mala veľkú úlohu. Jednotlivé roky mi občas pripomínali, o ktorej časti príbehu čítam a ich uvedenie v niektorých častiach evokovalo dojem, že všetko pokračuje aj po dočítaní posledného slova.
Dokonca ani po zatvorení knihy nemôžem presne určiť, aké z nej mám dojmy. Prevládajú pozitívne, to je jasné. Všetko bolo také magické a nevšedné, až ma to úplne dostalo. Možno tomu chýbala akcia, rýdze emócie ako nehynúca láska alebo nenávisť opísané šťavnatejšie ako pár slovami, ale miesto toho som dostala príbeh plný umenia, čarov, ilúzií a plynutia času.
Možno to väčšina ľudí kvôli tomu zavrie, ale ja som rada, že som to neurobila. Niekedy potrebujeme aj príbehy, ktoré nás prinútia ponoriť sa do iného sveta a na chvíľu zabudnúť na skutočnosť. Pretože to je podstata mágie.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára