nedeľa, 29. novembra 2015

Osamelý bojovník | Poslední přání



Autor: Andrzej Sapkowski 
Názov: Poslední přání 
Séria: Zaklínač 
Diel: prvý 
Slovenské alebo české vydanie: Leonardo, 1999, 2011 a 2015 (ČR); Plus, 2015 (SR) 
Hodnotenie na GR: 4.18
Geralt z Rivie je zaklínač. Nemá rodinu, nemá domov, toulá se světem a zabíjí netvory a monstra škodící a ubližující lidem - upíry, vlkodlaky, bazilišky či mantichory. Není žádný rytíř bez bázně a hany, jen si musí vydělat na živobytí, a tak si za svou práci nechává platit. Jsou to těžce vydělané peníze a jeho řemeslo je nejen nebezpečné, ale i nevděčné.
Za bojové a magické techniky, které mu umožnňují přežít, musel zaplatit vysokou cenu - prodělat změny organismu, mutace i krutý výcvik. Nyní jeho schopnosti vzbuzují u běžných smrtelníků strach a odpor, a přestože se bez jeho služeb neobejdou, odsoudili ho k životu na okraji společnosti. Zaklínači by to nemělo vadit, měl by být zbaven emocí, jenže u Geralta známá pravidla často neplatí.

„Lidé si s oblibou vymýšlejí nestvůry a hrůzy. Sami si pak připadají méně odporní.“
O tejto sérii som počula niekoľkokrát, ale nikdy som v podstate neplánovala nejako sa do nej začítať. Ja som si totiž celý tento čas myslela, že je to kniha... nuž... pre deti. Za svoj obrovský omyl sa ospravedlňujem, ale na svoju obranu len poviem, že občas dokážem byť poriadny ignorant. Vďaka bratovi som si svoju chybu nakoniec uvedomila a tak si povedala... prečo si to neprečítať? Nuž a raz som takto išla okolo kníhkupectva a asi viete, ako do dopadlo...

Postavy a prostredie
Po otvorení tejto knihy som ostala trošku zaskočená, pretože prológ bol o niekom úplne inom, než som očakávala. Ale na druhej strane sa mi to dobre čítalo aj napriek tomu, že tom nebol klasický román, ale skôr malé kúsky príbehu pospájané väčšinou len ústrednými postavami, ktorých spojenie sa ukáže až na konci. Hneď mi to pripomenulo Lháře od iného Poliaka, ale za črtu poľskej fantasy by som to asi neoznačila. Každopádne mi to ani trochu neprekážalo.
Len som sa potom začala pozastavovať na slovenskom označení, že ide o prvú „poviedkovú“ knihu zo sveta zaklínača (alebo tak nejako, presné znenie reklamy si nedokážem vybaviť, pretože stále považujem slovenský preklad za absolútne zbytočnú snahu o vytrieskanie čo najväčšej čiastky zo známej série). Nemyslím si, že ide tak celkom o poviedky, tie si skutočne predstavujem inak a tieto čriepky skutočne boli o niečom inom.
V skutočnosti išlo o dômyselne vyberané kúsky mozaiky, ktoré nakoniec vytvorili celkom dobre vyzerajúci obraz. A na konci som mala dosť veľkú predstavu o význame všetkých častí. Teda, nad tým prológom stále trochu pochybujem, ale to sa poddá. Možno ho pochopím neskôr, alebo pri čítaní ostatných pokračovaní. Čo sa však týka príbehu, dokonale som si ho užila.
„Rozhodli jsme se ale zvolit menší zlo. Teď že prosím o podobnou volbu.“
„Zlo je zlo, Stregobore,“ odpověděl zaklínač vážně a vstal. „Menší, větší, střední, všechno jedno, proporce jsou relativní, hranice nejasné.“
Zbožňujem knihy plné akcie a táto mi jej ponúkla plnú náruč bez toho, aby išla dejová línia priamo na export. A ona tam skutočne bola a kvôli tomu všetkému, čo sa tam dialo, pôsobila neskutočne dynamicky. Autor sa nezaoberal takými prkotinami ako sú prehnané opisy prostredia alebo čohokoľvek iného. Miesto toho sa rovno po hlave vrhol do toho, čo sa tam dialo.
Vďaka tomu sa príbeh veľmi ľahko čítal, príjemne plynul. Všetky postavy z magického sveta ma uchvátili, uvedomila som si, že mi unikajú ešte viaceré časti z mytológie. Veľmi som vítala ten stret starých známych bytostí s novými, ktoré sú ešte pomerne neopozerané. Tie vdýchli do deja sviežosť.
A v tom všetko dominovala postava zaklínača. Jeho charakter ma dosť prekvapil, čakala by som asi niečo iné, ale na druhej strane sa tu perfektne hodil. Bol plný rozporov ako rozprávanie samo a dodával celému deju istý šmrnc. Ostatné postavy ho skvele dopĺňali.
Napriek tomu, že sa to skutočne ľahko a rýchlo čítalo, dokonca som sa miestami veľmi dobre bavila na niektorých poznámkach, občas som sa strácala v tom, čo sa dialo. Jednotlivé časti mi zo začiatku prišli skutočne odlišné a najhoršia asi bola časť s názvom „hlas rozumu“. To som si ešte viac pripadala schizofrenicky.
Ale našťastie sa do postupom času začalo vyjasňovať a skôr mi to začalo pripadať ako rozprávanie zaujímavých epizódok zo zaklínačovho života. Čo mi pripomenulo tak tri iné fantasy série, ktoré som tento rok čítala. A nakoniec to všetko vrcholilo a vrcholilo, až sa to odrazilo v prísľube temnoty pre ďalšie knihy.
„Králové dělí lidi do dvou kategorií. Jedněm přikazují, druhé kupují. Řídí se totiž starou banální pravdou, že každého lze koupit. Každého! Je to pouze otázka ceny"
Ak by som to mala všetko zrekapitulovať, táto kniha ma veľmi milo prekvapila. Nemala som v podstate žiadne očakávania, nemala som potuchy, o čom táto séria je. Oporným bodom mi bola len postava zaklínača. Možno aj preto sa mi to tak dobre čítalo.
Tieto maličké kúsky príbehu vytvorili zaujímavý obraz. A pritom každá časť rozprávania mala úplne iný charakter, ale všetky mali spoločné istý druh akcie, normálne ľudské konanie od bytostí, ktoré nie sú tak celkom ľuďmi a skvelé vykreslenie doby, v ktorej by sa to malo odohrávať. Kulisy dobre dopĺňali všakovaké magické príšerky, ktoré takisto dotvárali charakter tejto knihy a s tým aj štýl celej série. Milo ma prekvapila prítomnosť elfov.
Netuším, čo čakať od ďalších pokračovaní. Ale už teraz viem, že pri čítaní sa rozhodne nebudem nudiť. Či už to bude vďaka rýchlo plynúcemu deju, nejakej záhade, viacerým samostatnými príbehom, rôznym bytostiam a trefným poznámkam.
Navyše sa do pomerne dosť líšilo od toho, čo sa mi v poslednom čase dostalo do rúk, takže je to príjemné spestrenie. Ešte to umocnil aj fakt, že postava zaklínača je veľmi netypická tým, že to nie je dokonalý hrdina. Na druhej strane je to veľmi ľudská bytosť, ktorá vlastne ani človekom nie je. Tomu hovorím silné posolstvo príbehu.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára