piatok, 19. februára 2016

Rozpoltená osobnosť | Zrcadlení



Autor: A. G. Howard 
Názov: Ensnared (Zrcadlení) 
Séria: Splintered (Šepotání) 
Diel: tretí 
Slovenské alebo české vydanie: CooBoo, 2016 (ČR) 
Hodnotenie na GR: 4.26
Alyssa přežila maturitní ples i bitvu, která se kolem něj rozpoutala, akceptovala své šílenství a získala nadhled. Je teď rozhodnutá bojovat za oba dva své světy i lidi v nich. Za svět lidí i za Říši divů. Chce zachránit všechny, které miluje. I když to znamená, že musí vyzvat Červenou královnu na závěrečný souboj vůle a intrik…
V třetím díle ságy Šepotání se Alyssa a její otec vydávají do srdce magické země a chaosu, aby hledali Alyssinu matku a napravili vše, co se stihlo pokazit. Společně se Zachem a Morfeem musí zachránit Říši divů a odvrátit rozklad i zkázu, jež se zrcadlí v každém zrcadle na světě. Ale pokud uspějí a přežijí, opravdu je čeká šťastný konec?

“The littlest things I once took for granted have become priceless treasures.”
Druhá kniha tejto série so sebou priniesla naozaj milé prekvapenie, takže som sa okamžite pustila do pokračovania. Proste som musela vedieť, ako to všetko dopadne. Plán mi trochu prekazila choroba, ale nakoniec by ani tank nestačil na to, aby ma zastavil. Proste som sa musela dozvedieť, ako to skončí...

Postavy a prostredie
Autorka zobrala známy príbeh a ozvláštnila ho mnohými spôsobmi. Otvorila svoju fantáziu a nesnažila sa ničím obmedzovať. Často balansuje na hrane medzi šialenstvom a obyčajnosťou, zložitosťou a jednoduchosťou, správnym a nesprávnym.
Inak to nie je ani v tejto knihe a okrem neistoty, čo prinesie ďalšia strana, prichádza príbeh aj s hlbokým výletom do ľudskej duše, ktorú okolnosti i vlastný pôvod rozdeľujú na polovicu. Rovnako ako aj srdce.
Alyssa sa celý život snažila uniknúť svojmu vnútornému bláznovi, no v čase, keď ho objala, vznikol iný problém. Nemôže sa len tak vzdať jednej svojej časti, aby niekoho potešila. Pretože bez toho by to už nebola ona. A tento príbeh by nemal svoju povestnú iskru. Pretože duševný boj vie byť niekedy oveľa zaujímavejší ako ten skutočný zahrňujúci zbrane a hektolitre krvi.
Alyssa si prežila všeličo, ale jej posledné dobrodružstvo na ňu stále čakalo niekde tam, v diaľke. Ak chce sadnúť na trón, musí napraviť všetko, čo sa jej podarilo pokaziť a zabrániť sama seba v tom, aby rozbila ešte niečo iné.
Príbeh začína skutočne akčne a sľubuje, že rovnako bude aj pokračovať. Autorka naplno prejavila svoj um a vytvorila ďalšiu zaujímavú krajinu, ktorá je celkom odlišná od prostredia, s ktorým sme sa v sérii stretli doteraz. Nový svet, nová mágia, nové pravidlá. To všetko a niekedy omnoho menej.
Oproti prvým dvom častiam sa zdá, akoby sa príbeh autorke miestami vymykal z rúk. Je skvele premyslený, zavádza čitateľa a núti ho podceniť to najdôležitejšie len preto, aby nás prekvapenie mohlo zasiahnuť rovno do tváre. Takéto hry oživujú nielen postavy, ale aj dej.
“Even when you do the right thing, sometimes there are dire consequences. Second-guessing every step prevents any forward momentum. Trust yourself, forgive yourself and move on.”
No napriek temnote odkvapkajúcej z opisov i samotného diania, tomu niečo akoby chýbalo. Iste, postavy mali čo robiť, aby sa z toho všetkého dostali. Nakoniec možno našli riešenie, ale svojím spôsobom to miestami pôsobilo naivnejšie, než autorka plánovala. Ale je dosť možné, že to nebol až taký veľký problém.
Kvôli zložitému vysvetľovaniu dej stagnoval v častiach, ktoré ho mali popohnať vpred. Hoci ten zvyšok bol nervydrásajúci, rovnako ako prvé dve knihy, a dokázal, že s vytvoreným svetom sa dá krásne pracovať. Najmä ak v ňom v podstate nefungujú pravidlá.
Tretia kniha bola decentným zakončením série. Štart mala trošku pomalší, aj napriek istej dávke akcie, a viaceré scény vypálili inak, než bolo pôvodne zamýšľané. Tieto drobné nedostatky dokážu pokaziť zážitok z čítania, ale nič nemenia na tom, že príbeh mal čo ponúknuť.
Krvavú akciu, magické výstrelky, ale najmä napätie pochádzajúce s boja dvoch častí osobnosti hlavnej hrdinky. S tým úzko súvisel aj ten milostný trojuholník, skrz ktorý sa prejavovalo jej odlišné správanie. Takže by a v podstate dal ospravedlniť.
Jediné, čo skutočne kazí celkový dojem, je epilóg. Pôsobí dojmom, akoby ho autorka dopísala na kolene niekoľko minút predtým, než kniha išla do tlače. Je proste zbytočný. Ak mal v čitateľovi vyvolať emócie, sklamal na celej čiare. Navyše neponúkol nič nové. To, čo sa v ňom opisovalo, bolo jasne vysvetlené už v knihe.
Ale je dosť možné, že si ním autorka nadhodila materiál na prípadné nové príbehy o nových postavách. V tom prípade by bolo na mieste, keby sa nesnažila desiatky rokov zhrnúť len do niekoľkých viet. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára