utorok, 5. apríla 2016

Desať knižných dní #3: Osem obálok



S ďalším dňom tohto projektu som sa snažila trošku počkať. Čas som sa snažila využiť na dorábanie nejakých projektov do školy, ale veľmi sa mi nedarilo, tak som radšej vyberala obálky. Nakoniec som sa sústredila len na obálky kníh, ktoré som už prečítala, pretože tým sa mi okruh o dosť zúžil, ale výber bol aj tak ťažký... (A aby bolo jasné, vyberala som tie, ktoré sa mi páčili.)


Po tom, ako v Slovarte vyšli Nástroje smrteľníkov (alebo aspoň prvé diely tejto série), som vážne nedúfala, že by sa dizajn obálok mohol nejako zlepšiť. Neberte ma zle, ale pripadá mi to len ako dobre vybraný font písma taký veľký, že zaberie celú plochu obálky, čím vlastne odpadá tá „povinnosť“ prísť s niečím novým. Takže keď začali vychádzať Pekelné stroje, takmer som padla na zadok pri tej nádhere. Síce nemám tieto knihy doma a ani si ich neplánujem kúpiť, ale Mechanický anjel je proste skvost. 


Kniha Alpha girl je u nás úplne neznáma a nikto, koho poznám, ju vlastne neprečítal. Ja som si ju všimla hlavne kvôli tej nádhernej obálke, ktorá ma na chvíľu  obrala o dych. Obálka pokračovania je síce mierne desivá, ale stále efektívna, hoci ani jedna z nich neprezrádza, že príbeh je v skutočnosti o vlkolakoch. 


Nedávno som čítala trilógiu od Deborah Hakness v češtine a obálky sa mi veľmi páčili (a myslím, že tie slovenské sú omnoho slabšie). Na druhý diel Stín noci som sa pozerala niekoľko minút. Niekto by povedal, že je príliš jednoduchá, ale mne sa páči hlavne kvôli tomu. Tie farby sú nádherné, celkový koncept dosť vystihuje príbeh – no proste len otvoriť a začítať sa. 


Mechanica je ďalšia z kategórií, ktoré som si všimla len vďaka obálke. Keď som zistila, že je to ďalší retelling Popolušky, neodolala som a knihu si musela prečítať. Tu máte jasný dôkaz toho, že obálka pri kvalite príbehu nerozhoduje. Príbeh síce nebol práve najlepší, ale aspoň sa dobre pozerá na knihu, čo nakoniec aj tak zabezpečí dosť vysoké predaje. Takto sa vyrába bestseller. 


Trilógia Incarnate od Jodi Meadows je zase príkladom, keď obálka zodpovedá kvalite príbehu. Je to síce trošku predvídateľné, ale svojím spôsobom originálne a krásne napísané, ale tie obálky... no hej, proste som sa do nich zamilovala, hoci mi niektorí ľudia tvrdia, že sú otrasné. Tak ich pekne imaginárne pohladkám a poviem im, aby si tých „škaredých“ ľudí nevšímali.


Popravde, nepamätám si veľmi, o čom bola kniha Insight, dokonca by som vám nevedela povedať ani len to, či ide o fantasy alebo klasický román. Zabudla som na ňu asi v momente, keď som ju zatvorila, ale na druhej strane mi ostala v hlave aspoň tá obálka. Čo je tiež vlastne, svojím spôsobom, úspech. 


Kníh od slovenských autorov u mňa nenájdete veľa, nakoľko je len málo pôvodnej slovenskej fantasy, ale kniha Údolie ľalií je z tých, ktoré si ma okamžite získali. Autorka píše proste skvele a vydarená obálka je len čerešničkou na torte. Nakoniec som sa rozhodovala medzi touto a obálkou knihy o Vimke, ale predsa len, tá zelená ma dostala viac. 


No a nakoniec niečo, čo očarilo ľudí po celom svete – obálky trilógie Šepotání. Ja som všetky čítala v origináli a som veľmi rada, že aj na preklad použili rovnaké obrázky. Podľa mňa sú rovnako krásne ako sú šialené, čiže úplne také, ako je príbeh ukrytý na stránkach. 


A opäť zoznam tém, ktoré na mňa ešte len čakajú: 


Čo vy a obálky? Ako často si kúpite/prečítate knihu len na základe toho, že má krásnu obálku?

2 komentáre:

  1. Mám raději minimalističtější obálky, i tak se mi ale moc líbí tvůj výběr :) Jinak knihu na základě obálky nekupuji, ale když kupuji knihu s krásnou obálkou, je to jasné plus.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mne sa páči veľa obálok, takže väčšina z nich sa sem ani nedostala :)
      Ale je pravda, že v poslednom čase som na naučila, že na obálke až tak nezáleží :D

      Odstrániť