streda, 5. októbra 2016

Aj pod vodou to vrie | Modré hlubiny



Autor: Jennifer Donnelly 
Názov: Modré hlubiny 
Séria: WaterFire Saga 
Diel: prvý 
Slovenské alebo české vydanie: Egmont, 2015 (ČR) 
Hodnotenie na GR: 3.78
Hluboko pod vodou, ve světě ne nepodobném našemu, žijí mořští lidé. Obývají oceány, moře i sladké vody po celé zeměkouli.
Serafina, dcera královny Miromaru, vyrůstá s neochvějnou jistotou - a zároveň celoživotním břemenem - že se jednoho dne stane vládkyní nejstarší podmořské říše. Zároveň ji však pronásledují podivné sny, které předpovídají návrat starého zla. Temné předtuchy se potvrdí, když Serafininu matku zasáhne vražedný šíp.
Celá říše se ocitá v chaosu a Serafina na sebe musí vzít nelehký úkol: najít toho, kdo velí útočníkům, a zabránit válce mezi podmořskými národy. Pátrání ji zavede mezi další mořské panny, které pocházejí ze šesti různých vod. Uzavřou spolu neporušitelnou sesterskou dohodu a vydají se do boje proti temným silám, jež ohrožují existenci celého světa.

„Ti, kdo vládnou ostatním, musí nejprve ovládnout sami sebe.“
Túto knihu som si chcela prečítať už veľmi dávno. Najskôr ma na nej zaujala obálka a keď som si prečítala obsah, pomyslela som si, že by to mohla byť taká oddychová jednohubka, pri ktorej nemusím veľmi premýšľať. Nejakým zázrakom sa mi ju dokonca podarilo vyhrať v súťaži. Ale to bolo už pred rokom a odvtedy mi kniha stála len tak na poličke a zapadala prachom. Tak som si povedala, že by som ju už vážne mohla prečítať...

Postavy a prostredie
Jennifer Donnelly odštartovala svoju kariéru ako spisovateľka historických fikcií, keď vtom jedného dňa nadviazala spoluprácu s knižným vydavateľstvom Disney. Začala sa venovať písaniu série o skupine šiestich morských panien, ktoré mali zachrániť podmorský svet. Práve vďaka tejto série sa z nej stala svetoznáma autorka. Len samotné čítanie však môže ukázať, či je to aj zaslúžene.
Hneď na začiatok musím povedať, že podmorský svet vytvorený autorkou je dychberúci a fantasticky vymyslený. Jednotlivé ríše majú svoje jazyky, zvyky a minulosť. Dokopy tvoria rôznorodý celok, ktorý spríjemňuje čítanie a dodáva kulisám na famóznosti. Navyše mi učarovalo prepletenie s bájnou Atlantídou. Je vidieť, že autorka svojmu svetu venovala veľa času a snažila sa nič nepodceniť. Takže nás na konci knihy čaká celkom obsiahli slovníček, ktorý určite viac ako len raz vďačne použijete.
Príbeh samotný však už nie je ničím výnimočným. Nevnímajte to ako prehnanú kritiku, ide len o zhodnotenie faktov. Máme dievča, ktoré má vládnuť krajine, ale miesto toho premýšľa o tom, či ju má jej vyvolený rád alebo nie. Je dosť ponorená vo vlastných neistotách a strachu, takže je hneď jasné, že ide o typickú puberťáčku. A na tom nie je nič zlé.
Neznamená to, že nedokáže prekvapiť triezvymi úvahami a silnými momentmi, keď umne objíme to, čo jej padlo pod plutvu. Rovnako to je aj s ostatnými postavami a táto šestica je rôznorodý mix, ktorý sa stretne pokope až niekedy ku koncu príbehu. No aj na tých niekoľkých stranách je pomerne jednoduché ich od seba rozoznať, čo je vždy plus. Keď píšete o skupine nejakých hrdinov alebo hrdiniek, nechcete, aby z toho nakoniec vznikla zle identifikovateľná masa.
„Nevypadáte jako psanec,“
„Ani jako žralok.“
„Ve skutečnosti jsem právník – tedy ten nejhrozivější druh žraloka.“
Dej samotný nikdy nestagnuje, stále sa niečo deje. Niekedy však príliš rýchlo na to, aby ste si tú či onakú scénu dokázali naplno vychutnať. Často sa dokonca pristihnete pri tom, že dvíhate obočie údivom, pretože ste sa zrazu ocitli niekde úplne inde a ani ste to nezaznamenali. Tomu sa hovorí skutočné kúzlo. Niekedy až detinské správanie hrdiniek v tom nepomáha. Hoci neviem, či to sčasti nie je spôsobené aj prekladom a mätúcim formátovaním niektorých úsekov textu, ktoré sú len tak bez zjavnej príčiny vyznačené kurzívou.
Modré hlubiny nie je odsúdenia hodná kniha. V skutočnosti ide o vcelku slušne napísaný príbeh, ktorý v mnohých prípadoch zachraňuje práve pomerne originálne prostredie a istá záhadnosť a neistota spojená hlavne s tým, že netušíte, čo prinesú pokračovania.
Ak by ste sa na tom ale zamysleli, opäť ide o príbeh vyvoleného dievčaťa, ktoré má všetkých zachrániť tým, že zabije nejakého bájneho netvora – len v tom prípade máme týchto vyvolených hneď šesť, čo so sebou nesie istý prísľub niečoho nového.
Zážitok z čítania však nekazí ani tak miestami predvídateľný dej, ako niekedy až zbytočne dramatické správanie hlavných hrdiniek (a stále neviem vylúčiť, že to nie je spôsobené prekladom). Vďaka tomu som si na jednej strane pripadala príliš stará na čítanie tohto príbehu a na tej druhej som nedokázala úplne súcitiť s tým, čo hrdinky prežívali.
Avšak, ako úvodná časť sľubne vyzerajúcej série to iste postačí. Je však pravda, že bez „cliffhangerového“ konca by to asi viacero čitateľov vzdalo.

2 komentáre:

  1. Odpovede
    1. Podľa mňa to aj je zaujímavá kniha - ale pre mňa je možno príťažlivá aj preto, že morské panny patria k mojich obľúbeným príšerkám :)

      Odstrániť