utorok, 18. októbra 2016

Všade samé nebezpečenstvo | Hollow City



Autor: Ransom Riggs 
Názov: Hollow City 
Séria: Miss Peregrine’s Peculiar Children 
Diel: druhý 
Slovenské alebo české vydanie: Plus, 2016 (SR); Jota, 2014 (ČR) 
Hodnotenie na GR: 4.07
This second novel begins in 1940, immediately after the first book ended. Having escaped Miss Peregrine’s island by the skin of their teeth, Jacob and his new friends must journey to London, the peculiar capital of the world. Along the way, they encounter new allies, a menagerie of peculiar animals, and other unexpected surprises.
Complete with dozens of newly discovered (and thoroughly mesmerizing) vintage photographs, this new adventure will delight readers of all ages.

“Laughing doesn’t make bad things worse any more than crying makes them better.”
Podivné deti zo sirotinca slečny Peregrineovej ma tak veľmi zaujali, že som sa hneď po dočítaní prvej knihy túžila pustiť do pokračovania. Samozrejme, medzitým som ešte stihla dvakrát navštíviť kino a pozrieť si film. Pri jednej takejto návšteve som si kúpila aj knihu, pretože mám pocit, že raz budem veľmi šťastná, že som si túto sériu naozaj kúpila. Ale dovtedy sa budem len užasnutá ponárať do toho jedinečného príbehu...

Postavy a prostredie
Ransom Riggs vytvoril niečo skutočne jedinečné. Nejde len o svet, ktorý stvoril vďaka fantázii, ale aj o atmosféru, o ktorú sa postarali dobové a záhadne fotografie. Hoci niekedy pôsobia desivo, teraz by som si ich bez ich prítomnosti čítanie nevedela predstaviť. Dôkaz toho, že niekedy je naozaj prospešné, keď niečo zbierate.
Kniha sama o sebe nadväzuje tam, kde prvá kniha skončila. Kvalitatívne sa jej vyrovnáva a dokonca ju v mnohom predbehla. Tam, kde začiatok prvej knihy niekedy stagnoval a len pomaly nás vovádzal do deja, tam je dvojka akčná a plná rozbúrených emócií. Žiadne zbytočne dlhé filozofické úvahy, ale boj o holý život a city také surové, až vám z nich zoviera srdce. Toto všetko nás čaká na začiatku a v podobnom nervytrhajúcom duchu sa vlastne nesie celý príbeh.
Deti na úteku z ich milovaného sirotinca musia čeliť rôznym nebezpečenstvám. Nielen tým nadprirodzeným a podivným vďaka príšerám, ktoré túžia po ich schopnostiach, ale aj vďaka hrôze zúriacej vojny. Snaha ľudí niekedy ochrániť tých, čo ešte prežili, ich vlastne len zdržuje.
Na ceste za pomocou pre riaditeľku a ochrankyňu spoznávajú nielen ďalšie deti obdarované schopnosťami, ale aj zaujímavé zvieratá. Na každej stránke sa niečo deje, hoci postavy v tej scéne len sedia okolo ohňa a rozprávajú si staré historky. Je to taký paradoxný obraz toho, že zatiaľ čo deti žili v bezpečí, vonkajší svet sa naďalej vyvíjal. Všade zúrila vojna, ktorá viedla k vytvoreniu ich časovej slučky, ale ľudia a aj napriek tomu nejako snažili pohýnať vpred. Aj keď nie vždy sa im to darilo.
“There was romance in the unknown, but once a place had been discovered and catalogued and mapped, it was diminished, just another dusty fact in a book, sapped of mystery. So maybe it was better to leave a few spots on the map blank. To let the world keep a little of its magic, rather than forcing it to divulge every last secret. Maybe it was better, now and then, to wonder.”
Tento obraz bol skutočne silný a zapôsobil na mňa. Rovnako aj všetky detaily, ktoré autor do príbehu vložil a mohla som ich oceniť až na konci knihy, keď všetko začalo za zvuku fanfár a výbuchov ohňostrojov vrcholiť. Všetko bolo dotiahnuté až do konca a to veľmi oceňujem. Hlavne kvôli prekliatiu druhých dielov, ktoré predstavujú takú prestupnú stanicu na ceste k poslednej knihe.
V tomto prípade musím povedať, že druhá kniha bola o niečo lepšia ako tá prvá a pravdepodobne ma aj viac bavila. Zapríčinila to aj práca s postavami. Niekedy bolo ťažké zabudnúť, že napriek všetkým tým rokom hlavné postavy stále rozmýšľajú a správajú sa ako deti. Ich charaktery sa však neustále vyvíjali. Nachádzali stratenú odvahu, premýšľali o tom, čo je správne a niekedy dokonca vyzerali a pôsobili o stoosemdesiat stupňov inak. Niektoré ma dokonca začali aj rozčuľovať.
To je jasný dôkaz toho, že autor nezaspal na vavrínoch a uvedomil si, že každá udalosť, či už vymyslená alebo skutočná, má tú silu ovplyvniť niekoho život a od základu ho zmeniť. Stačí sa pozrieť na takého Jacoba, ktorému cesta na tajomný ostrov priniesla úplne novú perspektívu, ale aj zmätok, s ktorým sa musí vyrovnať.
Na dobrodružnej ceste za záchranou samých seba aj ich spôsobu života spolu s postavami visíme doslova na vlásku nad hlbokou priepasťou, no niekedy spolu s nimi hľadáme odpovede na otázky, ktoré sa oni sami boja čo i len vysloviť.
Hollow city je vskutku epickým pokračovaním jednej jedinečnej série. Kombinácia deja, ktorý neustále napreduje, emócií, charakterov postáv a v neposlednom rade zaujímavých fotografií pomohli stvoriť príbeh, ktorý má nielen atmosféru, ale niekedy aj dušu. Hoci by niektorí povedali, že je vďaka veku hlavných postáv určený skôr pre deti, ja si myslím, že si v ňom každý čitateľ nájde niečo iné.
Je ponurý, no niekedy prekvapí svojou veselosťou, rovnako ako protagonisti. Predstavuje dobre upletenú mozaiku, kde má každá udalosť i postava svoje presne učené miesto. Epický záver je ako čerešnička na torte. Posledné strany neomylne nalákajú na posledné pokračovanie. To, ako by to všetko malo pokračovať, sa však neodvažujem predpokladať.
A to je silná stránka tejto série. Jej nepredvídateľnosť.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára