utorok, 15. novembra 2016

Bibliotéka 2016



Knižné veľtrhy sú vždy niečo ako sviatkom pre knihomoľov. Výnimkou nebola ani tohtoročná Bibliotéka, ktorú som pozorne sledovala aj cez objektív svojho predpotopného fotoaparátu v mobile. Všetko len preto, aby som vám mohla nejako predstaviť svoje dojmy z jediného slovenského knižného veľtrhu, ktorý je taký „veľký“, že si získal aj pozornosť televízií...


Bibliotéka sa odohrávala štyri dni a začala vo štvrtok. Ten som strávila v práci, takže som sa vybrala v piatok v spoločnosti dvoch spolužiačok. Najskôr sme však museli pretrpieť cestu vlakom v spoločnosti veľmi zaujímavých dám, s ktorými sme zdieľali kupé. To, čo vypúšťali z úst, by nedokázala charakterizovať asi ani Sibyla zo Slovenského rozhlasu.
Zavŕšením bol obal na telefón v tvare ananásu a prehlásenie, že sa tieto dve musia „fokusovať na basket ajtemy“. Pri tom sme všetky tri vypliešťali oči a snažili sa nesmiať. Pán, sediaci s nami v kupé, si udieral dlaňou do čela a určite sa snažil sám seba presvedčiť, že sa mu to len sníva.
Nakoniec sme však v zdraví dorazili až na Bibliotéku, kde nás prekvapila úplne obsadená šatňa. Ale vážne, v jeden deň sa odohráva Bibliotéka, potom výstava šperkov a hodiniek, potom Pedagogika a ešte aj Veľtrh cvičných firiem. Haló, to asi znamená, že sa naraz do Incheby natlačí neskutočne veľké množstvo ľudí a a to aj napriek tomu, že je piatok ráno. Ale nakoniec sme si odložili bundy len vďaka priznaniu o to, že sa vlastne ulievame zo školy (samozrejme, s požehnaním vyučujúcej, ale to tie tety už nemuseli vedieť).
Pretlačiť sa cez ľudí bolo prekvapivo jednoduché, nakoľko zase až taký dav sa tam nestihol zozbierať. Jednotlivé stánky hrdo ponúkali všakovakú zmes kníh a určite so mnou bude súhlasiť veľa ľudí, že toto je skvelé miesto na hľadanie lacnejších kníh slúžiacich ako vianočné darčeky. Aj keď by som očakávala, že niektoré zľavy budú aj väčšie, veď necelé dve eurá dolu z ceny získam aj pri nákupe cez internet.
Takže keď už som nekupovala, aspoň som sa kochala. Knihy od výmyslu sveta, v preklade i v origináli, sa niekedy nachádzali aj vo viac ako len jednom stánku. Paradoxne nás viac ako knihy zaujal stánok s cestopisnými časopismi.
Opäť, rovnako ako minulý rok, tu bol aj stánok knižného antikvariátu, ktorý ponúkal naozajstné skvosty. Medzi nimi napríklad aj Dobšinského rozprávky v pôvodnom vydaní niekedy zo začiatku tridsiatych rokov. Len keby bol ten stánok väčší. Vnútri sme boli štyri a mali sme problém otočiť sa.
Bibliotéka však nie je miesto len pre knihy, ale niekedy aj rôzne besedy a súťaže. Bohužiaľ, tento rok sme besedy akosi obišli niekedy aj kvôli tomu, že išlo o besedy, ktoré sme predtým absolvovali v Martinuse alebo Panta Rhei.
Iste, takéto miesto je priamo stvorené na propagovanie menej známych autorov, ale niekedy by to možno chcelo trochu kreavity, aby vám v publiku sedelo viac ako päť ľudí. Súťaž ale organizovalo Panta Rhei, hoci sme sa o nej dozvedeli náhodou a aj to len preto, že sa o nej rozprávali iní návštevníci. Konečne sme pochopili, prečo na steny „panťáckeho“ stánku ten milý pán kreslil Knihožrúta.
Obohatené o niekoľko kníh sme sa napokon vybrali na vlak domov. Ja osobne som sa vracala na Bibliotéku ešte nasledujúci deň, aby som sa stretla s kamarátkami. Verte mi, bolo tam asi trikrát toľko ľudí.
Nemali ste šancu pohnúť sa tým smerom, po ktorom ste túžili a nakoniec ste ani nedostali príležitosť obzrieť si knihu, ktorá vás zaujala. Buď vám ju niekto vytrhol z ruky, alebo vás dav tlačil stále dopredu bez ohľadu na to, či ste po tom túžili alebo nie. Táto psychóza mi vždy pripomenie tie šialené reportáže o ženách kempujúcich pred dverami obchodu celú noc len preto, aby sa dnu dostali prvé, lebo začína výpredaj.
Niečo veľmi podobné sa odohrávalo aj na Bibliotéke, kde vám lakte neznámych ľudí spočítajú všetky rebrá, nespočetne veľa topánok vyskúša odolnosť prstov na nohách a aby vám nebolo ľúto, možno vás zrazí jeden či dva detské kočíky.
Nech to nikto nevníma ako urážku, ale na čo na takéto miesta ťahať niekoľkomesačné bábätká? Veľmi pochybujem, že z toho niečo osobne majú ony alebo ich rodičia, keď okolo nich musia neustále skákať a ruku na srdce, určite by to ocenil aj nejeden návštevník, ktorému niekto kolieskom prešiel po nohe.
Sobotňajšia skúsenosť sa teda dá nazvať jedným slovom – vyčerpanie. Všade sa tlačia ľudia, nemáte čas nič si pozrieť a niektoré stánky, hoci môžu byť neskutočne zaujímavé, musíte obísť, pretože sa k nimi proste nedostanete, jedine že by ste sa naučili lietať.
Keď nás napokon sklamalo aj vyhodnotenie Ceny Fantázie, ktoré pripomínalo frašku na cirkus, rozhodli sme sa odtiaľ odísť. Len tak, pretože kto by chcel čas tráviť v takom chaose. Takže sme sa nakoniec ocitli v meste v Gorile, kde sme v pokoji popíjali čajík a mohli sa porozprávať bez toho, aby nás niekto neustále sácal alebo prekrikoval.
Tohtoročnú skúsenosť s Bibliotékou teda hodnotím ako mierne sklamanie. Na jednej strane sa táto udalosť prezentuje ako najväčšia knihomoľská akcia Slovenska, ale na druhej strane tu chýba niečo dôležité.
Bez ohľadu na to, koľko kníh tu nájdete, všetkému chýba akési nadšenie. Na čo mať besedy s autormi, ktoré sa ničím nelíšia od tých, ktoré sa pravidelne uskutočňujú v kníhkupectvách alebo knižniciach? Na čo sa zúčastňovať frašiek, v ktorých moderátorka ani len netuší, čo vlastne robí a vyzerá pri tom ako opitá? Keď už máme veľtrh zameraný na knihy, možno by sme si z nich mali požičať niečo veľmi dôležité – kreativitu.
Aby však niekto nepovedal, že len tak kážem do vetra a hovorím tu len o sklamaní z toho, že tam nebola beseda s mojím obľúbeným autorom alebo som nenašla vytúženú knihu v dostatočnej zľave, dodám na záver ešte niečo, čo ma nepríjemne prekvapilo. V stánku vydavateľstva Ikar som narazila na zaujímavý skvost.
Bola tam vystavená skutočne nádherná Biblia vo veľkom formáte, viazaná v koži a s pozlátenými stránkami. Bola na podstavci a na nej len tak hodené biele rukavičky, pričom nie každému došlo, že si ich má navliecť predtým, ako knihu otvorí.
Ja som do nej tiež nazrela. Hoci sa nepovažujem za extra pobožného človeka, tá kniha bola vskutku nádherná. Prekrásne spracovaná a vnútri boli fotografie všelijakých Biblií z rôznych období, pričom väčšina z nich pochádzali ešte z rukopisnej tvorby mníchov.
Čo myslíte, koľko ľudí o tejto Biblii vie? Len minimum, pretože hoci išlo o veľký poklad, nebol tam nikto, kto by to tým ľuďom povedal. Tak na čo prezentovať takú nádheru, keď sa ňou nevieme v pravom momente pochváliť? Veru, na nič.

Na záver ešte pár fotiek:
Krásne vydanie Pána prsteňov, ktoré sa prakticky nedá čítať kvôli veľkosti,
ale bolo by príjemné mať ho doma na polici.

Game of Thrones s ilustráciami

Anglické knihy v stánku Slovart

Vymaľovávať ste si mohli takmer v každom stánku.

#Knihožrút

Uprostred stánku Albatrosmedia


Na druhej strane stránku Panta Rhei


Príšerný gýč v podobe tejto knihy.

Nádherný minimalizmus obálky

Vyššie spomenutá Biblia

Niekoľko veľmi drahých exemplárov v antikvariáte

Stránky kníh ako úžasná dekorácia

#Knihožrút v dokončenej verzii


Ďalšie anglické knihy v stánku Slovartu

Originálne ukazovatele smerov

Čajík v Gorile

Knižná dekorácia v Gorile

Všetky moje úlovky




Boli ste na tohtoročnej Bibliotéke?  


2 komentáre:

  1. Ohľadom tých besied si dovolím mierne nesúhlasiť, teda...výber bol fakt slabý, ale jedna ma naozaj potešila a tou bola beseda s autorkou Vladimírou Šebovou (Hypersomnia), na ktorú som nestihla ísť keď bola v Martinuse. Zaráža ma však, že keď sa niekto na facebooku sťažoval na vysoké vstupné bolo mu odpovedané niečo na spôsob, že cena vstupenky je vyššia kvôli množstvu prednášok, ja som však bola len na jednej a tie ostatné ma vôbec nezaujali :D Každopádne krásny článok z ktorého sa ľudia pravdepodobne dozvedia viac než z toho môjho :'D

    Jane z www.headinbooks.blogspot.sk

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja som bola na besede s Vladimíriou Šebovou v Martinuse, takže som už necítila potrebu ísť tam znovu. Len mi bolo ľúto, že tam na nej sedeli asi traja ľudia a ani tí nevyzerali, že by čítali knihu, o ktorej autorka rozprávala. :)
      Vysoké vstupné? Ja neviem, 2 € za študenta a 5 € za dospelého sa mi nezdá až tak veľa, ale ospravedlňovať to zvýšeným počtom besied (čo si nemyslím, že by bola pravda), tiež nie je na mieste.
      Ďakujem za kompliment :D

      Odstrániť