streda, 10. mája 2017

Série, ktoré radšej nemali pokračovať



Tento článok som nosila v hlave dlho. Teda, jeho obrysy určite. Tie sa jedného dňa zjavili v tej časti mysle, ktorá je vyhradená mojej šialenej predstavivosti. No napriek všetkému mi trvalo dlho, kým som sa odhodlala ho spísať. Prečo? Pretože som sa zamerala na knižné série, ktoré, aspoň podľa mňa, radšej nemali pokračovať. A som si istá, že mnohí so mnou nebudú súhlasiť. Ale ak si článok prečítate a potom sa nahneváte, že som urazila vašu obľúbenú sériu – nuž, nemôžete tvrdiť, že som vás nevarovala...



Trudi Canavan – Trilogie zrádkyň
Knihy tejto autorky nie sú až také známe – alebo som len ja stretla málo ľudí, čo ich čítali. Jej prvá trilógia s názvom Trilogie o Černém mágovi mi naozaj učarovala. Hlavná hrdinka Sonea bola zábavná a skvelá, najmä v tom, že v podstate stále bojovala s osudom. Vo svete, v ktorom sa príbeh odohráva, totiž bola prvým mágom, ktorý sa nenarodil do aristokratickej rodiny. Alebo aspoň prvý, o ktorom sa dozvedeli ostatný mágovia. Potom už nasledovali len boje o holý život, záhady, temná mágia – no proste niečo, čo ma rozhodne zaujalo a nepustilo. Dokonca aj teraz, po nejakom čase, by som túto sériu dokázala nejednému človeku odporučiť.
Bolo teda jasné, že spin-off sériu Trilogie zrádkyň si určite budem chcieť prečítať. Aj keď sa odohrávala o dvadsať rokov neskôr po udalostiach z prvej trilógie. Keby som túto sériu označila za sklamanie, nepoužila by som dostatočne výstižné slovo. Sonea, sympatická hrdinka, sa premenila na nemysliacu sliepku, ktorá trpí popôrodnou depresiou aj dvadsať rokov po narodení syna.
Príbeh sa sústreďuje na príliš veľa postáv a väčšina z nich sú nudné. A potom je tú tá presýtenosť informáciami. Všetky postavy majú pocit, že musia dookola hovoriť o tom istom a doslovne reprodukovať to, čo som sa ako čitateľ dozvedela o dvadsať strán predtým. Nie, naozaj, ďakujem. Vtipné však na tom je, že ľudia, čo nečítali prvú trilógiu považujú túto trilógiu za fakt dobrú. Lenže potom sú tu ľudia ako ja. A tí väčšinou skôr nadávajú.


Richelle Mead – VA II
Richelle Mead a jej sériu o upíroch nemusím špeciálne predstavovať. Napokon, veľa ľudí ju čítalo a väčšina z nich sa zamilovala do Dimitriho alebo do Rose. Poprípade do oboch. Šesť kníh je síce pomerne dlhá séria, ale aj napriek tomu som nikdy nemala problém s pozornosťou. Ja som vlastne celú sériu prečítala „na posedenie“. Čiže som všetky knihy prečítala naraz a bez toho, aby som si zážitok kazila inými knihami. Chodila som spávať o štvrtej ráno len aby som sa toho čo najviac dozvedela. Proste sa zo mňa stal fanúšik.
A potom prišla spin-off séria. Nuž, akokoľvek som milovala tie postavy, dokopy mi v tejto sérii akosi nefungovali. Nezaujal ma dej, ani postavy a vôbec som nebola zvedavá na to, čo sa bude diať. Aj keby tam všetci zomreli, bolo by mi to jedno. Dôkazom toho, ako veľmi ma to nebavilo, je už len fakt, že som skončila pri tretej knihe a nemala nutkanie pokračovať. Asi ani raz. Čo je divné, keďže pri knihách tejto autorky proste vždy potrebujem viac.


Cassandre Clare – Nástroje smrti 3-6
Opäť séria, ktorú nemusím nijako extra predstavovať. TMI alebo Nástroje smrteľníkov alebo Nástroje smrti, ak ste to, rovnako ako ja, zvládli v češtine v čase, keď bola „populárna“ tá príšerná obálka so žltovlasou osobnou s nožom v strede a tou divnou mloko-salamandrou (aj keď táto séria sa dočkala viacerých katastrofálnych obálok, ale o tom možno inokedy).
V podstate je to o dievčati, ktoré sa raz dozvie, že nie je až také obyčajné a má schopnosti a nakoniec zistí, že je niečo ako ochranca ľudstva. Hej, no, väčšie klišé by ste v knižnom priemysle hľadali len ťažko. No napriek všetkému táto séria vo väčšine fungovala, lebo to bolo chytľavé. Pôvodne to však bola trilógia. A z toho sa napokon vykľulo šesť kníh. Doteraz neviem, prečo autorka cítila potrebu ďalej trápiť nielen čitateľov, ale aj svoje postavy.
Hoci prvá trilógia nebola až taká geniálna, páčila sa mi. S výhradami. Aj keď vtedy som bola úplne namotaná. A potom prišli tie ďalšie tri knihy... No... Povedzme to takto – ak to bolo plánované ako istý druh paródie, som za. Bolo to dosť parodické. Ale pravdepodobne to bolo myslené ako vážna záležitosť. S odstupom času si uvedomujem, že tieto akoby trilógie sa od seba dosť kvalitatívne odlišujú. Pričom „druhé“ tri knihy sa tým prvým ani nepribližujú. Pravdou ostáva, že momentálne by som vám nedokázala povedať ani mená hlavných postáv. Pravdepodobne ani nič o príbehu, námetoch alebo zápletke. Len viem, že tie knihy boli až príliš hrubé. Zbytočne hrubé.


Stephenie Meyer – Twilight 10th Anniversary
Mnohí ľudia robia všelijaké veci na rôzne výročia. Niektorí cestujú. Iní oslavujú. A potom sú tu spisovatelia, ktorí sa snažia nejako svoju úspešnú sériu ozvláštniť. O slaboduchej Belle nebudeme hovoriť, pretože o nej táto kniha nie je. Twilight má svoje chybičky krásy, ale na druhej strane nie je možné neobdivovať sériu, ktorá priviedla toľko ľudí späť k čítaniu. Navyše za seba hovorím, že som čítala aj horšie knihy. Takže tým to uzavrieme a aj a sústredím na túto knihu.
Tuším, že vyšla aj v preklade a v podstate ide o príbeh prvej knihy, ktorý je prerozprávaný. Nie z pohľadu niektorej postavy. V podstate ide o príbeh, v ktorom si postavy vymenili pohlavia, mená a „statusy“. Takže nemáme upíra Edwarda, ale upírku Edythe a nemáme človeka Bellu, ale Beauforta (skrátene Beau). To samo o sebe je dosť zlé, ale nie je to koniec. Ono totiž ide o prerozprávanie, ale ak by som chcela byť politicky korektná, ide v podstate len o prepísanie mien hlavných postáv v pôvodnom príbehu s tým, že je upravený koniec.
Takúto otrockú a sfušovanú prácu ste už veľmi dávno nevideli. Hej, bola som dosť masochisticky naladená na to, aby som si prečítala niekoľko strán. Verte mi, keď sa dievča stará o domácnosť, varí, perie, žehlí a všetko ostatné, je to normálne. Keď to robí chalan, ktorý prišiel bývať k svojej matke... je to dosť divné. A som si istá, že peniaze sa dajú zarábať aj kvalitnejším spôsobom.


Čo si myslíte o týchto konkrétnych sériách? Súhlasíte? Nesúhlasíte?
Poznáte aj iné série, ktoré radšej nemali mať pokračovanie?

4 komentáre:

  1. Mne sa náhodou z TMI páčil posledný diel :D :D Keby nebol, tak by som nemala možnosť spoznať Juliana a Emmu ako dvanásťročných a za tie časti mi to naozaj stálo... a nehovorím o tom, že to bol dobrý začiatok k sérii TDA. Mne sa zdala najslabšia štvorka a päťka.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nuž, ako som povedala, môj názor spadá skôr do kategórie "unpopular opinion". :D

      Odstrániť
  2. Skvělý článek, já s výběrem souhlasím :) Nástroje smrti mě moc nebavily a druhé Stmívání, kde se akorát místo Belly objevila upírka Edythe, mi přijde jako naprostá hloupost. První Stmívání svého času mělo úspěch i mě bavilo, ale opravdu není potřeba dodávat pokračování :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hej, nie je nutné pokračovanie, hlavne ak to vlastne ani nie je pokračovanie. :D
      Som rada, že sa ti článok páčil.

      Odstrániť