pondelok 7. mája 2018

SlavCon 2018



Aj tento rok sa konal trojdňový sviatok všetkých správnych fanúšikov fantasy a sci-fi. Hoci zo začiatku bol festival ohrozený nedostatkom organizátorov, nakoniec to vyriešili. Zdá sa, že na Slovensku žije veľa ľudí, ktorí SlavCon milujú a neboja sa priložiť ruku k dielu. (Nie ako ja, čo som sa odhodlávala tak dlho im napísať, že som to nakoniec vlastne ani nestihla.) Ako vyzeral con? To sa vám pokúsim priblížiť v nasledujúcom príspevku...



Po roku moje kroky opäť viedli do bratislavskej Dúbravky. Tento dom kultúry som si zvláštnym spôsobom obľúbila, nakoľko tie krásne veľké priestory mi ukázali, že nie vždy si musím pestovať klaustrofóbiu. Ale všetko po poriadku.
Hoci moje predsavzatia boli silné, opäť som nedorazila v kostýme. Snahu som síce mala, ale nakoniec som to vzdala, pretože som nedokázala nič vymyslieť, dať do dokopy a ešte v tom aj dobre vyzerať. Čo si budeme nahovárať, síce moja mama je krajčírka, ale ja s ihlou a niťou dokážem maximálne štopkať ponožky, čo je v ohľade akéhokoľvek kostýmu dosť mizerná vyhliadka.
zapožičané z FB SlavConu
Nakoniec mi šaty chcela požičať kamarátka, aby som nevyzerala ako socka práve vylezená zo školy (čo som vlastne aj bola, pretože sme so spolužiačkou/kamarátkou/spolubývajúcou išli priamo zo seminára o dejinách editorstva). Lenže v tom teple som nakoniec vzdala snahu vyzerať ako nejaká úžasná fantastická postavička a išla som jednoducho za seba. Ale napriek tomu teplo sa vo vnútri našlo naozaj veľa vynikajúco vyrobených kostýmov, za čo si tí ľudia zaslúžia obdiv.
Nielen, že si dokázali vyrobiť naozaj nádherné a funkčné kostýmy, oni ich v tom teple ešte aj nosili. Čo ma inšpiruje, ale keďže viem, že moje predsavzatia nikdy nefungujú, budem len dúfať, že sa mi raz v nie presne určenej budúcnosti podarí kúpiť aspoň plášť, nech idem za to inkognito, ako som pôvodne plánovala tento rok. Ale myslím, že moje predsavzatia aj tak nikoho nezaujímajú a vy chcete „počuť“, ako SlavCon vyzeral.
Keď sme dorazili, už bol festival v plnom prúde. Vo dverách som opäť stretla veľmi zaujímavú dôchodkyňu s paličkou, ktorá sa rozhodla blokovať celé dvojkrídlové vchodové dvere len preto, aby sa dozvedela, čo sa to v tom kulturáku odohráva za slávu. Keď konečne počula, že je to podujatie pre nadšencov fantasy a sci-fi, začal byť problém vysvetliť jej, čo to vlastne to fantasy a sci-fi je. Takže zábava hneď od začiatku. Títo zvedaví unudení dôchodcovia ani jeden rok nesklamú a svojou prítomnosťou ovlažia každý SlavCon.
Ale táto babička bola vlastne prvým a asi aj posledným vonkajším vnemom, ktorý som bola schopná za tie tri dni vnímať. Pýtate sa prečo? Lebo program. Možno si pamätáte, ako som sa minulý rok sťažovala, že mi program zdal akýsi menej bohatší. Nuž, tento rok to bola len dávno zabudnutá spomienka. Super zaujímavé prednášky, diskusie a workshopy ma zamestnávali od prvej sekundy až po poslednú. Nemala som sa vlastne ani kedy najesť, len som ozobávala rožky alebo žemličky zakúpené v Lidli cez ulicu v krátkych minútach pred začatím novej prednášky, pretože som sa bála, že ak by som sa rozhodla ísť si sadnúť do kaviarne, o všeličo zaujímavé by som prišla. A veruže prišla!
zapožičané z FB SlavConu
Hneď od začiatku ma bombardovali úžasne zaujímavé vnemy, či už išlo o literatúru, fantastiku, alebo dokonca sci-fi, nakoľko sme sa rozhodli rozširovať si obzory a zúčastnili sme sa aj sci-fi kvízu, v ktorom som síce prepadla na plnej čiare, ale aspoň som sa dozvedela, že je možné vyrobiť neviditeľný plášť, hoci by to trvalo asi päťsto rokov.
Spomenúť všetky úžasné prednášky, ktoré som mala možnosti vidieť, by bolo nesmierne náročné, nakoľko by som určite nechcela nič vynechať a nakoniec by bol tento článok taký dlhý, že by ste ho asi ani nedočítali. Osobne som sa však najviac tešila na Stand-up: Comedy Dungeon, ktorý ma ani v najmenšom nesklamal. Komici, ktorí dokážu sršiť geekovskými vtipmi? Jasné, že som sa na tom skvele bavila.
Čo sa týka rozširovania tých obzorov, to sa nám podarilo hneď v piatok. Pozreli sme sa totiž do zákulisia toho, ako sa vytvárajú filmové efekty. Nikdy som si nemyslela, že tvorba jedného záberu by mohla trvať niekoľko týždňov, alebo že niektoré zábery sa musia prerábať aj dvadsaťkrát, aby s ním boli všetci z vedenia spokojní. Navyše sa o prednášanie postarali skutoční grafici z praxe a navyše Slováci, čo ma nesmierne tešilo, nakoľko je to dôkaz toho, že na východe predsa len niečo je. (Prepáčte, neodolala som.)
Takisto ma prekvapilo, ako veľa som sa opäť dozvedela aj o práci redaktora. Síce nie niečo, o čom by som nikdy nepočula, ale je skvelé utvrdiť sa v tom, že v škole nás predsa len učia niečo užitočné, aj keď to tak nie vždy vyzerá. A najlepšie je, samozrejme, keď sa o tom dozviete od človeka, čo sa tým už niekoľko rokov úspešne živí.
zapožičané z FB SlavConu
V podobnom duchu vlastne pokračovala aj sobota. V ten deň som si naozaj nevydýchla ani na chvíľu. Veľa som sa nasmiala, veľa sa toho dozvedela a navyše som nasala tú neopakovateľnú conovskú atmosféru, pretože nikde inde sa ako geek nebude cítiť lepšie. Tu vás nikto nebude považovať za divného a nájde sa tam veľa ľudí, ktorí pochopia vaše interné literárne alebo seriálové vtipom. Už len tá atmosféra by vlastne stačila, aby som bola nadšená. Ale samotný program? Nuž, tí, ktorí ste neprišli, máte čo ľutovať.
Na záver by som sa chcela vyjadriť ešte k niečomu. Spomínala som predsavzatia a to, že v nich nie som dobrá. Možno to nie je tak celkom pravda. Minulý rok som sa totiž rozhodla, že ak už nepôjdem v kostýme, pokúsim sa dať dokopy prednášku. Stalo sa. V piatok som prednášala. Netuším, ako to dopadlo, ale ako plus beriem, že tam sedelo viac ľudí ako tých päť, ktorých som tam očakávala, a počas prednášky sa nikto nezdvihol a neodišiel (teda, až na jednu výnimku, ale aj tak je to lepšie, ako som očakávala). Neviem síce, či boli všetci s prednáškou spokojní a ja viem, že je čo zlepšovať, ale čosi vám poviem.
Najlepší pocit na svete je, keď prednášate a počúva vás aj niekto iný ako vyučujúci, ktorý to robiť musí, pretože vám nejaké to hodnotenie do výkazu predsa musí napísať. Na SlavCone vás ľudia počúvajú, pretože ich to baví, pretože vás chcú počuť a nikto z nich nezíva a nepočíta trhliny v strope. To je naozaj nenahraditeľný pocit, za ktorý som nesmierne vďačná. Čo ma aj motivovalo a už teraz mám v hlave námet nie na jednu, ale hneď na dve prednášky. Ale uvidím, ako sa s tým nakoniec popasujem.
SlavCon je úžasné podujatie, o ktoré ak by sme prišli, ochudobnilo by to celú geekovskú komunitu. Oproti minulému roku sa festival opäť zlepšil. Program bol bohatý, sprievodný program zaujímavý, opäť som stretla nových skvelých ľudí, poobzerala fan vecičky v nových stánkoch a zažila som ten neopakovateľný pocit, že som medzi svojimi.

Takže sa pýtam – koľko ďalších argumentov potrebujete na to, aby ste sa na SlavCon prišli budúci rok pozrieť aj vy?

4 komentáre:

  1. Na buduci rok sa pridavam a idem aj ja, berte ma do partie :D
    Tento rok som mala dobru vyhovorku, ten buduci sa nenecham odradit.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Budúci rok ťa teda zoberiem za slovo. :D

      Odstrániť
  2. Najskôr ti poviem, že tvoja prednáška bola mega a obdivujem ťa za to ako si to zvládla, pretože ja by som sa klepala a nevydala zo seba ani hláska. Čo sa týka Slavconu absolútne s tebou súhlasím. Na mňa v MHD divne pozerali, keď videli, že mám v ruke prútik, ach I love being geek 😀 verím, že sa ti budúci rok ten kostým vydarí a hlavne nesmia byť vonku také peklo, ako to bolo teraz.Progrwm bol priam luxusný a už teraz sa teším aká prednáška sa ti ženie hlavou. Môžem šarmantne asistovať?😊

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Geekovia vládnu svetu! :D
      Môžeš mi šarmantne asistovať - avšak len za predpokladu, že niečo dám dokopy. :D

      Odstrániť