pondelok 6. augusta 2018

Mýty a rozprávky | The Language of Thorns

Autor: Leigh Bardugo
Názov: The Language of Thorns
Séria: GrishaVerse
Slovenské alebo české vydanie: zatiaľ nie je
Hodnotenie na GR: 4.47
Travel to a world of dark bargains struck by moonlight, of haunted towns and hungry woods, of talking beasts and gingerbread golems, where a young mermaid's voice can summon deadly storms and where a river might do a lovestruck boy's bidding but only for a terrible price.
This collection of six stories includes three brand-new tales, all of them lavishly illustrated with art that changes with each turn of the page, culminating in six stunning full-spread illustrations as rich in detail as the stories themselves. 

“Bad fates do not always follow those who deserve them.”

Leigh Bardugo stvorila naozaj nádherný a obrovský svet, ktorý postupne zapĺňa rôznorodými postavami, či už sú obyčajné, nadané mágiou, dobré alebo zlé. Skrátka v jej svete je možné nájsť asi naozaj všetko. Rôzne národy s rôznymi kultúrami. A súčasťou kultúry je občas aj mytológia alebo iný ústne šírený folklór. Preto je kniha The Language of Thorns špecifická. Pretože sa v nej nachádzajú rozprávky. Alebo ich o niečo temnejšie verzie.
Väčšina z nás vyrastala s rozprávkami. Hoci v čase môjho detstva začali byť populárne aj všakovaké maľované príbehy o medvedíkoch na cestách, dostala sa ku mne aj stará známa klasika. Možno aj vďaka tomu pre mňa rozprávky stále prinášajú istý druh čara. Som nimi fascinovaná a rada sa k nim vraciam. V prípade tejto knihy ma poháňala aj zvedavosť. Akými príbehmi dokázala Leigh naplniť svoj svet?
Nuž, odpovedí by bolo hneď niekoľko, rovnako ako je príbehov v tejto knihe. Šesť samostatných rozprávok pochádza vždy z iného kútu GrishaVerse, hoci až tri sú z Ravky. Preto má každý príbeh inú podstatu, iné atribúty a rovnako aj inak znejúce mená. Aj keby som nevedela, z ktorej časti sveta pochádza tá alebo oná rozprávka, poľahky by som vedela určiť, že sú rozdielne. A nielen na základe ich obsahu. Hoci aj ten je krásny a zároveň známy.
Namiesto toho, aby Leigh vymýšľala stále nové a prekombinované rozprávky, rozhodla sa inšpirovať tými starými. Najskôr sa ku mne teda dostala pokrútená a o čosi temnejšia a smutnejšia verzia Krásky a Zvieraťa, ktorá v sebe niesla podobne silné posolstvo a úplne rovnaké ponaučenie. Tá nasledujúca najskôr nebola inšpirovaná žiadnym konkrétnym príbehom, ale fascinovala ma o to viac. Prečo? Pretože bola o líške, ku ktorej Alina často prirovnávala Nikolaia.
Nasledujúce dva príbehy boli takisto zmesou niekoľkých príbehov, našla som v nich niečo z rozprávok o medovníkových domčekoch a záhadných čarodejniciach. Posledné dva príbehy v tejto knihe sú asi najpodivnejšie a v prípade toho posledného aj najsilnejšie. Oveľa viac podivná verzia Luskáčika ma vyslovene desila a behal mi z nej mráz po chrbte, hoci v podstate nebola desivá.
“You see, some people are born with a piece of night inside, and that hollow place can never be filled – not with all the good food or sunshine in the world. That emptiness cannot be banished, and so some days we wake with the feeling of the wind blowing through, and we must simply endure it as the boy did.” 
Posledná rozprávka však v sebe niesla najväčšiu dávku fantázie. Ani nie preto, že by bola najoriginálnejšia. Skôr naopak. Ponúkla mi totiž príbeh o morskej panne, na ktorú nečakal práve najkrajší osud a z ktorej sa nakoniec stala strašidelná čarodejnica žijúca niekde v jaskyni. Určite vám to príde známe, nakoľko v podobnej jaskyni žila aj Uršula, zlá čarodejnica. O jej príbehu sa toho veľa hovorilo, niektorí o ňom aj písali, ale táto verzia je naozaj srdcervúca a poskytla mi taký ten pravý hlboký pohľad na to, ako to všetko mohlo byť a prišla s vysvetlením, prečo je Uršula taká, aká je.
Ako teda vidíte, táto kniha je plná rôznorodých príbehov, ktoré sú vlastne len rozprávkami s trošku inými prvkami, ktoré sú niekedy o čosi záhadnejšie, temnejšie alebo rovno strašidelnejšie. Napriek tomu sú však presne tým, čím byť majú – niekedy naivnými rozprávkami, v ktorých možno princ nie vždy zachráni princeznú (lebo niekedy je to aj naopak), ale v ktorých nakoniec vždy príde nejaké posolstvo, ponaučenie alebo niečo podobné silné, čo si z toho príbehu môžete odniesť.
Navyše sú tieto zaujímavé príbehy doplnené nádhernými ilustráciami, ktoré sa doslova menia a rozpínajú na každej stránke, až je z nich vytvorený veľký dvojstranový obraz na konci každého príbehu. Táto kniha vlastne nie je potrebná pre pochopenie iných sérií z tohto sveta. Ale na druhej strane je dostatočne zaujímavá a samostatná na to, aby si ju mohli užiť rôzni čitatelia rôzneho veku. Pretože rozprávky vždy budú rozprávky – bez ohľadu na to, či sa odohrávajú v čarovnej ríši plnej jednorožcov, alebo v nebezpečnej krajine, v ktorej je mágia čosi ako postihnutie.
The Language of Thorns je napriek zaradeniu do série GrishaVerse samostatnou knihou. Predstavuje súbor šiestich samostatných a rôznorodých rozprávok, z ktorých niektoré sú očividne inšpirované inými rozprávkami a niektoré sú dokonca ich prerozprávaniami. Napriek tomu sú však jednotlivé príbehy plné fantázie, zrady, nebezpečenstva a na ich konci vždy príde nejaké ponaučenie alebo silné posolstvo.
Keďže rozprávky vždy budú primárne určené skôr mladším čitateľom, sú niektoré časti viac naivné než by sa náročnejším čitateľom mohlo páčiť, ale napriek tomu sú stále čarovné. K tomu prispievajú aj nádherné a nápadité ilustrácie zdobiace takmer každú stranu. Aj vďaka nim sa z čítania stáva zážitok. Navyše na čítanie tejto knihy nie je potrebné poznať čokoľvek o svete, ktorý Leigh Bardugo vytvorila. Takže je určená v podstate všetkým čitateľom, ktorí dokážu oceniť nápadité rozprávky.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára