nedeľa 25. augusta 2019

Moje obľúbené komiksy, vol. 6


V poslednom čase som pracovne dosť vyťažená a len zriedka mám možnosť čítať niečo, čo v ten moment naozaj chcem. Takže som sa opäť utiahla ku komiksom, nakoľko ich prečítam rýchlo a veľmi mi to nenarušuje program. Okrem toho v tom príšernom teple by som aj tak nevedela, čo iné čítať...



Judd Winick & Guiilem March – Catwoman (The New 52!)
Tento komiks sa ku mne dostal úplnou náhodou – bola som v kníhkupectve a hľadala som niečo úplne iné, keď som náhodne v ruke držala tento príbeh o Catwoman. Pričom Catwoman je postava, ktorá ma fascinuje už dlhé roky, nakoľko nie je nikdy jasné, na ktorej strane vlastne stojí, keďže raz koná dobro a inokedy skrátka vystrája. Jednoducho je to niečo, čo neodmysliteľne patrí k jej postave. Aj preto som nakoniec po komikse siahla, hoci som sa trochu obávala, ako sa mi bude páčiť. Ale obávala som sa úplne zbytočne, pretože bol naozaj výborný. O grafickú stránku som sa neobávala ani v najmenšom, nakoľko DC má vždy úžasnú grafiku. Tá ma teda sklamať ani nemohla. Lenže v tomto prípade bol vynikajúci aj príbeh. Myslím, že som to spomínala už niekoľkokrát, ale niekedy nie je jednoduché čítať komiksy o superhrdinoch, pretože je náročné dopátrať sa k ich originu (lebo sú tu prepletajúce sa série a udalosti a postavy a vlastne všetko), pričom problémom je tiež, že každá nová séria o nejakej postave sa snaží vysvetliť, ako tá postava vôbec vznikla. Našťastie to nie je prípad tohto komiksu, v ktorom mi bola Selina predstavená prostredníctvom jej činov, takže som ju mohla lepšie pochopiť a vcítiť sa do nej a povedať si, že kurnik, toto je Catwoman ako si ju pamätám a ako ju mám rada (pričom som fakt rada za ten jej vzťah-nevzťah s Batmanom). Skrátka výborné a tuším, že Judda Winicka asi budem sledovať o čosi pozornejšie.

Danielle Paige & Stephen Bryne – Mera: Tidebreaker
Meru ako postavu som si tiež veľmi obľúbila, hoci som voči nej ešte trochu skeptická. Ale potom som vďaka komiksu o Raven (o ktorom píšem trošku nižšie) dozvedela, že DC okrem novelizácií príbehov niektorých postáv venovalo YA publiku aj edíciu komiksov pod názvom DC Ink, v ktorej by mali byť predstavené niektoré známejšie i menej známe postavy (okrem toho tiež odštartovali zhruba v tom istom čase aj edíciu DC Zoom určenú deťom). Doteraz vyšli presne tri komiksy, pričom každý predstavuje ucelený príbeh bez ďalších pokračovaní. Príbeh o Mere bol od začiatku plný klišé. Žena, ktorú jej otec a ani nikto nebral vážne, ktorá sa snaží vydobyť si svoje miesto vo svete a každému ukázať, že na to má. Napriek tomu ma tento koncept bavil, nakoľko som mala možnosť sledovať zaujímavé kulisy. Problém tohto príbehu bol však iný – bol príliš krátky. Autorka sa chcela venovať toľkým veciam, ale nezobrala si na to rovnako veľký priestor, tým pádom to vyzeralo, že postavy občas až príliš rýchlo menili názory. Aj keď možno som si to len myslela ja, nakoľko až neskôr som si uvedomila, že nemám sledovať len to, čo postavy hovoria, ale aj kedy to hovoria. Potom som si uvedomila, že medzi niektorými rozhovormi ubehol nejaký čas (čo sa odzrkadlilo v meniacom sa pozadí a kulisách). Napriek tomu však bol komiks vo svojej podstate dobrý – pretože priblížil podmorský svet nielen mne, ale aj ďalším novým čitateľom.

V. E. Schwab & Andrea Olimpieri – Shades of Magic: The Steel Prince
Nedávno som dočítala sériu Shades of Magic a pri čítaní Conjuring of Light, teda poslednej knihy, som sa čo-to dozvedela o ďalších postavách, medzi nimi bol aj Maxim, kráľ a zároveň Kellov adoptívny a Rhyov biologický otec. Dokonca sa hovorilo o jeho dobrodružstvách a ako sa z neho stal vychýrený Steel Prince – lenže spomínalo sa to len okrajovao a ja som potrebovala vedieť viac. Nakoniec som sa dostala k tomuto komiksu a tešila sa o to viac. Mala som sa dozvedieť viac o Maximovi! Lenže pôvodne som si myslela, že všetky tri (zatiaľ tri) plánované zväzky majú rozprávať ten istý príbeh. Nakoniec som pri čítaní pochopila, že každý zväzok má vlastne rozprávať iný príbeh, pričom na seba budú nadväzovať, a tento konkrétny sa venoval jeho stretu s pirátskou kráľovnou. Napriek tomu ma komiks nesmierne nadchol, nakoľko sa v ňom vysvetľujú niektoré záležitosti, ktoré pre mňa neboli predtým až také zjavné, ale tiež som viac spoznala Maxima a bol presne taký, akého som si ho predstavovala – a už chápem, po kom Rhy zdedil svoju očarujúcu osobnosť, nakoľko jeho otec je rovnako tvrdohlavý, občas arogantný, ale takisto nesmierne verný, odhodlaný a čestný. Skrátka, úžasný návrat do tohto sveta a teším sa na ďalšie príbehy.

Kami Garcia & Gabriel Picolo – Teen Titans: Raven
Toto je vlastne prvý komiks, ktorý som čítala z edície DC Ink, prostredníctvom ktorého som sa potom dostala k ďalším príbehom. Raven som si pritom zvolila náročky, nakoľko som na ňu bola zvedavá. Vďaka hranému seriálu Titans som si ju veľmi obľúbila, keďže bola presne taká tá rozporuplná postava, aké mám rada. Navyše herečka, ktorá Raven stvárnila, odviedla skutočne výbornú prácu, čiže odteraz budem asi hltať všetko o Raven, k čomu sa dostanem. Raven je zaujímavá hlavne tým, že jej otec je jeden z najsilnejších démonov, čo ju predurčuje k dráhe zloducha, ale aj vďaka výchove adoptívnej matky sa snaží zotrvať na ceste dobra. Aj v tomto komikse začína Ravenina cesta v momente, keď príde o adoptívnu matku, avšak tentoraz si Raven na nič nespomína, netuší teda kým je, prečo je taká ako je a hlavne je veľmi zmätená. Aj vďaka tomu všetkému som mohla Raven spoznať naozaj dobre, nakoľko sa dialo všeličo, čomu nerozumela, plus sa k tomu pridali aj jej prebúdzajúce sa schopnosti. Skrátka, veľmi sympaticky poňatý príbeh o rodine a priateľstve, osobne si len myslím, že ten záver by si zaslúžil o čosi väčší priestor. Som však zvedavá, či jednotlivé časti z tejto série o Teen Titans budú na seba aj nejako nadväzovať (nakoľko aspoň nasledujúci príbeh o Garovi má tiež na svedomí Kami Garcia).

Lauren Myracle & Isaac Goodhart – Under the Moon: A Catwoman Tale
Toto je, na druhej strane, posledný príbeh z edície DC Ink, ktorý som prečítala a tiež nateraz posledný, ktorý bol publikovaný (hoci tuším Raven bola publikovaná neskôr, ale nie som si istá a vlastne to ani nie je podstatné). Zhodou okolností je aj tento komiks o Catwoman, ale ešte predtým, než sa začala obliekať do kostýmu. Dozvedela som sa v ňom veľa o Seline a jej detstve, ale hlavne o tom, aká je v skutočnosti. Pretože autorka sa rozhodla zobraziť v komikse dlhšie časové obdobie, v ktorom Selina postupne strácala a nachádzala ďalších ľudí vo svojom živote, učila sa nové triky a vlastne sa tak nejako pomaly dostávala na tú cestu, ktorá ju raz privedie k jej mačaciemu kostýmu. No v očiach veľa čitateľov mal tento komiks zásadný problém – nemal takmer žiadny celistvý príbeh. Dej vlastne bol o ničom a všetkom zároveň. Čo je vlastne pravda, ale napriek tomu sa mi páčil celý koncept tohto komiksu. Ak by som totiž chcela predstaviť nejakú hrdinku novému publiku, urobila by som to presne takto – ukázala by som čitateľom presne aká je Selina v skutočnosti, aké má vzťahy s ostatnými a prečo a naznačila by som aj ten zložitý vzťah s Bruceom. To všetko som v tomto komikse dostala a ja som z neho bola vyslovene nadšená.


Máte nejaké obľúbené komiksy?
Určite sa so mnou podeľte, rada si rozšírim obzory.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára