utorok 4. júna 2019

Moje obľúbené komiksy, vol. 4


V poslednom čase som prečítala až prekvapivo veľké množstvo komiksov. Našla som totiž jednu zahraničnú stránku, kde je možné ich čítať online a je to oveľa pohodlnejšie ako čítanie e-kníh. Okrem toho som v čase štátnic a ukončenia štúdia vo všeobecnosti potrebovala hlavne odreagovanie a komiksy sú skvelým únikom od reality. Ale už nebudem zdržiavať, veď sa sami pozrite, aké skvosty som objavila...



Gerard Way & Gabriel Bá – The Umbrella Academy
Tento komiks som túžila čítať od momentu, keď som sa zamilovala do seriálu. Veď ak z toho dokázali vytvoriť taký geniálny kus kinematografie, aj predloha musí byť epická. A ona vlastne bola... v istom zmysle. Príbeh je stále o tých istých deckách, ktoré sa náhodne narodili v ten istý deň a oplývajú istými schopnosťami. Sedem takýchto detí adoptoval výstredný vynálezca a snažil sa z nich vytvoriť akúsi elitnú jednotku, avšak miesto toho z nich vo väčšine vychoval skôr nestálych psychopatov. Udalosti v komikse a v seriáli do určitej miery korešpondujú, avšak ich postupnosť sa rôzni a rovnako aj prevedenie. Práca s postavami, ktorá ma tak fascinovala v seriáli, mi tu nesmierne chýbala. Ale ak vnímam komiks ako samostatné médium, nebol zlý. Bavil ma tým, aký bol občas absurdný, hoci sem-tam až prehnane krvavý. Príbeh bolo občas náročné sledovať, pretože som mala pocit, akoby mi medzi jednotlivými „kapitolami“ všeličo uniklo, takže som občas ostala zaskočená a mierne zmätená. V tomto smere myslím, že volume 1, čiže The Apocalypse Suite, bola o čosi lepšia, hlavne čo sa týkalo príbehu. Komiks je to naozaj veľmi zvláštny, ktorý som však nevedela oceniť na jedno posedenie. Ale som zvedavá na pokračovanie, ktoré sa objavilo tento rok (volume 1 pri tom vyšlo v roku 2007 a druhé pokračovanie v roku 2009).

Stjepan Šejić – Ravine
Na tento komiks som narazila úplnou náhodou a niečím ma zaujal, hoci teraz absolútne netuším, čím to bolo, no vďaka tomu som ho otvorila – a ostala som pozerať s otvorenými ústami. Grafika tohto dielka je úplne skvostná a dokonalá, miestami dychberúca. Príbeh za týmto spracovaním v ničom nezaostáva. Vo svojej podstate je tento komiks epickou fantasy so všetkým, čo k tomu patrí, čiže sa tu objavia nielen intrigy a boje o moc, ale aj mocné národy a ešte mocnejšie magické bytosti. K dobrej epickej fantasy nemôžu chýbať draci a tých tu poletovalo hneď niekoľko. Okrem toho sám príbeh bol nesmierne zaujímavý, hoci bol občas naozaj členitý a občas bolo náročné sledovať všetky tie nové informácie (pretože tu boli národy, rasy, staré krivdy a do toho všetkého ešte kadečo vybuchovalo). Problémom je len jediné – pokračovanie. Z tejto série boli vydané len dve knihy a odvtedy nebola publikovaná ani čiarka. Ako to už býva, tento komiks nezarábal dostatočne na to, aby sa ním tvorcovia zaoberali a tak sa Šejić rozhodol svoju pozornosť venovať sérii Sunstone (o ktorej budem tiež písať, hoci nie v tomto článku). Takže aj päť rokov po vydaní volume 2 fanúšikovia stále márne čakajú, ale ktovie, možno sa raz dočkáme.

Joe Benítez – Lady Mechanika
Po tomto komikse som poškuľovala už niekoľkokrát odkedy vyšiel v českom preklade, ale nakoniec som ostala verná angličtine. Príbehovo sledujeme ženu prezývanú Lady Mechanika (pomenovaná po meste, v ktorom momentálne žije), ktorá však nie je obyčajnou ľudskou bytosťou, bola totiž vylepšená technikou, hoci netuší, komu by za to mala poďakovať. Áno, uhádli ste správne, tento komiks je totiž steampunkovým dobrodružstvom odohrávajúcim sa v istej verzii viktoriánskeho Anglicka. Vzduchom tu poletujú moderné vzducholode a usporadúvajú sa rôzne cony pre nadšených vedcov. Mechanika je nesmierne zaujímavá osoba, nakoľko má tajomnú minulosť, po ktorej vytrvalo pátra, no okrem toho rieši aj iné záhady a zločiny (ktoré by ju nakoniec mohli priviesť k odpovediam). Postavy sú tu o niečo ukecanejšie, než je zvykom v komiksoch, čiže to občas bolo trošku náročnejšie na pozornosť, ale zase na druhej strane to za moju pozornosť stálo. V neposlednom rade sa nemôžem nevyjadriť k nádhernej grafike, ktorá ulahodí oku a núti pokračovať v čítaní aj v miestach, kde na to príbeh niekedy nestačí.

Cullen Bunn & Juan Doe – Dark Ark
Ak si spomínam správne, o tomto komikse som sa dozvedela na niektorom z minulých ročníkov SlavConu (určite to však nebolo tento rok) a odvtedy mi tento príbeh tak trochu straší v hlave, ale nikdy som sa k nemu nedostala. Až doteraz. Príbeh je vlastne jednoduchý – ako vieme, Boh sa pred neviem koľkými rokmi rozhodol, že s ľudstvom skoncoval a zoslal na všetkých potopu, ktorú smel prežiť len Noe, jeho rodina a jeden pár z každého živočíšneho druhu. Ale tento komiks je o ňom len čiastočne. Pretože tento príbeh je temný a krvavý a rozpráva o tom, že diabol sa takisto rozhodol určiť jedného muža, aby postavil archu, na ktorej sa mali zachrániť všetky príšery aké si možno predstaviť od upírov, cez mantikory, až po nagov. Dokonca sa tam ocitol aj párik jednorožcov, hoci nikto netuší, ako presne sa tam dostali a prečo. Čo je však háčik tejto temnej archy? Diabol trvá na tom, že tá druhá archa musí prežiť, pretože monštrá predsa v novom svete musia niečo jesť. Takže áno, musia im pomáhať. A toto ich predsavzatie ich niekedy dostane do najkurióznejších situácií. Okrem toho je naozaj náročné rozkazovať arche plnej monštier, ktoré sa túžia navzájom akurát tak pozabíjať. Čítanie ma teda bavilo, okrem toho sa tu pretriasali aj morálne témy, ktoré mňa osobne veľmi bavia. Našťastie aspoň toto som mohla obdivovať, keďže kresba v mojich očiach trochu... krívala. Bola totiž niekedy až žalostne jednoduchá a len s niekoľkými efektnejšími výjavmi.

Hubertus Rufledt & Helge Vogt – Alisik
Ja mám rada morbídne príbehy a tiež rôzne podivnosti a niekedy čím divnejšie, tým lepšie. To je prípad Alisik, komiksu, na ktorý som narazila úplnou náhodou a som za to nesmierne vďačná. Lebo príbeh o duchovi mŕtveho dievčaťa je niečo presne podľa môjho gusta. Príbeh sám osebe je pomerne jednoduchý – Alisik sa snaží zvyknúť si na svoj nový stav, no pomedzi to sa tiež snaží zistiť o sebe pravdu, nakoľko si na svoju smrť nepamätá, a preto sa s ňou len veľmi ťažko vyrovnáva. Nedá sa však povedať, že by mal príbeh nejakú kriminálnu zápletku, ak niečo, tak je skôr úsmevný a tak trochu romantický. Páči sa mi však štýl, akým je rozpovedaný, nie sú to totiž len klasické bublinkové rozhovory, ale občas sa do toho pripletú aj rôzne pravidlá a nariadenia pre mŕtvych, takisto akési úvodné texty od Alisik a iné zaujímavé vstupy, vďaka ktorým bolo čítanie zaujímavejšie. Príbeh tak, hoci je úplne jednoduchý a ľahko predvídateľný, získava na sviežosti. Takisto mu prospieva nádherná grafika, vďaka ktorej nielen Alisik vyzerá ako mŕtva lolita. Veľmi príjemné oddychové čítanie.


Máte nejaké obľúbené komiksy?
Určite sa so mnou podeľte, rada si rozšírim obzory.



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára